Analytici: Slovenské zdravotníctvo blúdi v labyrinte noviel a mikromanažmentu

Analýza INESS, ktorá sleduje vývoj desiatich kľúčových zdravotníckych zákonov od roku 2004 do roku 2024, odhalila celkovo 686 novelizácií. Rekordný bol rok 2022, keď sa v priemere každý zákon zmenil až osemkrát. Najčastejšie novelizovaným ostáva zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti s 135 zásahmi, nasledovaný zákonom o zdravotných poisťovniach so 131 zmenami a zákonom o zdravotnom poistení so 109 úpravami. Na opačnom konci stojí zákon o úhradách liekov, ktorý sa menil „len“ 22-krát.

Pandemické roky 2020 až 2022 priniesli až 186 novelizácií, no ani po ich odznení sa zdravotníctvo nevrátilo k stabilite. V rokoch 2023 a 2024 pribudlo ďalších 83 zmien, čo je stále nad historickým priemerom. Podľa analytikov tieto čísla neodrážajú systematické reformy, ale ad hoc zásahy a politické mikromanažovanie. „Tak časté tempo zmien nesvedčí o premyslených systémových krokoch, ale o snahe hasiť krátkodobé problémy,“ upozorňuje INESS.

Významným faktorom nestability je aj časté striedanie ministrov. Len medzi rokmi 2022 a 2024 sa na čele rezortu vystriedali štyria nominanti a krátko ho viedol aj poverený premiér. Krátke mandáty nielen znemožňujú preniknúť do komplexných štruktúr systému, ale tlačia politikov k riešeniu okamžitých problémov namiesto dlhodobého plánovania. Tento chaos sa následne prenáša aj do vedenia štátnych inštitúcií a podnikov.

INESS pripomína, že stovky legislatívnych zmien od roku 2004 nedokázali naplniť pôvodné ciele reformných zákonov. Naopak, často ich deformovali a vytvorili prostredie plné nejednotných a protichodných pravidiel. „Bez vízie, kam chceme sektor dostať, budeme mať aj naďalej zdravotníctvo uprostred legislatívneho labyrintu, v ktorom sa mení všetko, len nie jeho podstata,“ uzatvárajú analytici.