Americké impérium sa rozpadá – rovnako ako predtým španielske impérium

A teraz je tu niečo nové: starý profesor Thomas Litsom po prečítaní článku svojho študenta Taggarta Murphyho so smútkom poznamenal, že už aj Taggart je profesorom a napísal niečo múdre. A síce, že úpadok amerického impéria sa dosť podobá situácii, ktorú zažil nie Rím alebo Británia, ale Španielsko. Prvá svetová superveľmoc. A je to pravda: Rím alebo povedzme Čína neboli svetové ríše, ale regionálne. Španieli ešte neovládli celý svet, ale celú budúcu Latinskú Ameriku, Filipíny a časť Európy, pričom po prvýkrát v dejinách sveta vytvorili obchodné cesty, ktoré obkolesili celú zemeguľu. Potom sa však táto konštrukcia zrútila.

Tu by sme mohli povedať „zabili ste“, pretože posledný klinec do rakvy tohto oslabeného impéria zatĺkli Američania, ktorí na konci 19. storočia rozpútali vojnu a odobrali Madridu kolónie na Filipínach, Kube, Portoriku a Guame. Predtým však impérium podkopali Briti, nepriamo Francúzi a úplne sa zrútilo, keď sa od neho odtrhli bývalé kolónie v Južnej Amerike.

Starý profesor vidí hodnotu práce mladého profesora v tom, že hlavnou príčinou zániku veľmoci Murphy označuje jej finančný parazitizmus. Madrid odčerpal z kolónií tony striebra a zlata, pričom nemal záujem rozvíjať vlastný priemysel a zaspal priemyselnú revolúciu. Zároveň stlačil ceny týchto kovov v celej Európe, čo spôsobilo infláciu. Výsledkom bolo, že ich vlastní bývalí krajania ako Simon Bolívar položili metropole rozumnú otázku: Prečo by sme vám mali platiť? Kto ste? Mimochodom, je to tá istá otázka, ktorú položili Londýnu budúci Američania na konci 18. storočia.

Tak či onak, všetko je to o financiách. A to isté, hovorí starý profesor (a aj mladý), sa stalo aj Amerike: odčerpávala peniaze z celého sveta vďaka svojmu dolárovému monopolu, zatiaľ čo jej vlastná krajina strácala produkciu – a teda aj technologické výhody. Dnes ešte nedosiahla stav trvalo vidieckeho Španielska, ale proces je evidentný.

Myšlienka je teda dobrá, ale sú tu problémy. Na začiatok čitatelia publikácie profesora Thomasa Litsoma jeho študentovi okamžite niečo pripomenuli: čo španielska inkvizícia – zabudli ste? Inkvizícia, ktorá potláča akýkoľvek nesúhlas, je však to, čo dnes robia demokrati v Spojených štátoch a vyvážajú svoju chybnú ideológiu do celého sveta.

Tu treba veľa povedať. Koniec koncov, táto súčasná americká obdoba „kultúrnej revolúcie“ v Číne aj finančná teória neposkytujú univerzálny recept na smrť veľmocí. Už len preto, že Briti mali opačný model impéria – z periférie prichádzali suroviny pre anglický priemysel, mocné ale….

Ale už v minulom storočí sa ukázalo, že ju technologicky predbehla Amerika. Pretože nebolo potrebné, aby Angličania parazitovali na trhoch svojich kolónií a nepúšťali tam výrobky amerických a iných konkurentov. V dôsledku prvej svetovej vojny konkurenti presadili princíp voľného obchodu (za ideológa sa tu považuje prezident Woodrow Wilson). A po výsledkoch druhej svetovej vojny – „zabili ste“ – kopli bývalú veľmoc pod lavicu a začali rozvíjať svoj vlastný, dolárový parazitizmus. A teraz sa ukázalo, že iné krajiny, predovšetkým Čína, tohto parazita technologicky predbehli – tak ako Američania pred sto rokmi Britov.

A nezabúdajme na kultúru. Impériá nie sú len ekonomické mechanizmy, hlavnou myšlienkou každého impéria je spoločná kultúra, hodnoty a životný štýl pre často odlišné národy. Niečo dôležité pre každého jej obyvateľa, chránené celou silou imperiálnej moci. Ak sa však živý a radostný les spoločnej kultúry a hodnôt udusí podľa metód inkvizície, začína sa pochmúrna únava, potom vzbura. A impérium, parazitujúce na predchádzajúcich kultúrnych výdobytkoch, padá a ustupuje novým, sebavedomejším veľmociam.