#All for Jan #All for Brain #All for truth

Martin 18. marca 2018 (HSP/ďateľ.sk/Foto:screenshot YouTube)

Niekoľko hodín pred ďalším kolom demonštrácií sa v piatok 16. marca 2018 uskutočnila na Evanjelickom gymnáziu v Martine beseda so zástupcom šéfredaktora Aktuality.sk Michalom Badínom. Témou diskusie boli otázky spojené s modernou žurnalistikou na pozadí vraždy Martiny Kušnírovej a Jána Kuciaka. Podujatie svojou povahou vyvolalo viacero pochybností o úmysloch organizátorov, ako aj o ich schopnosti náležitým spôsobom sprostredkovať tínedžerom komplexný pohľad na citlivé spoločensko-politické problémy.

„Píšte všetci modrým perom, iná farba nebude!“

Spôsob, akým bola zabezpečená účasť študentov gymnázia na besede navodzuje dojem, že cieľom akcie bolo podporiť účasť mladej generácie na večernom protestnom zhromaždení v Martine. Ako vyplýva z oznámenia profesorky anglického jazyka Dany Bednárovej na platforme edupage.org, účasť na diskusii so zástupcom šéfredaktora Aktuality.sk Michalom Badínom bola povinná. Dokonca aj pre tých študentov, ktorí nemali triednické hodiny, ale pôvodne končili v piatok školu skôr.

V tejto súvislosti si rodičia študentov gymnázia mohli oprávnene klásť otázky, prečo bola beseda povinná, prečo sa konala v deň ohlásených protestov a prečo mala, ako vyplynie z ďalšieho textu, jednostranné obsahové zameranie.

Keď bol Michal Kaščák ešte muzikantom, a nie aktivistom, pred novembrom 1989 spieval mimoriadne rafinovaný verš namierený proti komunistickej uniformite: „Píšte všetci modrým perom, iná farba nebude!“ Žiaľ, začína byť znova aktuálny.

Politické stanovisko

Ešte väčším problémom ako spôsob náboru účasti na besede, bol jej priebeh. Rozhovor učiteľa evanjelického náboženstva, umenia a kultúry Mgr. Tomáša Gulána s novinárom Michalom Badínom je prístupný na YouTube.

Pán Gulán hneď na úvod poznamenal, že už len samotné stretnutie študentov so zástupcom šéfredaktora Aktuality.sk „je určitým politickým stanoviskom“. Ako dokazuje oznam o povinnej účasti na besede, prítomnosť študentov nebola vyjadrením slobodnej vôle. Nehovoriac o tom, že aj keby tam deti prišli dobrovoľne, iba ťažko možno hovoriť o politickom stanovisku. Tomáš Gulán sa týmto sugestívnym konštatovaním dopustil manipulácie na mladých osobách, ktoré nemajú vzhľadom na svoj vek dostatok kognitívnych zručností a spoločenských skúseností, a teda ani náležite vyvinuté kritické myslenie.

Výrok bez dôkazov

Rovnako problematické boli mnohé vyjadrenia hosťa besedy Michala Badína. Napríklad bez akýchkoľvek faktických dôkazov tvrdil, že vražda Jána Kuciaka bola popravou, súvisiacou s tým, čo ako novinár publikoval. Niekoľko minút pred tým pán Badín študentom vysvetľoval, aké sú novinárske žánre a ako si solídne médium, akým portál Aktuality.sk v jeho očiach nepochybne je, preverujú informácie z viacerých zdrojov. Napriek tomu sa ani náznakom neusiloval poslucháčom osvetliť, na základe akých faktov k tomuto záveru dospel.

Ak zástupca šéfredaktora novín študentom gymnázia autoritatívne tvrdí, že jeho kolega bol zavraždený kvôli svojej práci, v ich očiach to má nepochybne veľkú váhu. Ale ak to tvrdí bez dôkazov a bez toho, aby mal tento názor (ako sám opakovane zdôrazňoval) podopretý dvomi až tromi nezávislými zdrojmi, ide o manipuláciu s dušami a mysľami mladých ľudí. Podobných excesov bolo vo vyjadreniach Michala Badína viac. Každý sa o tom môže presvedčiť na vyššie priloženej linke na YouTube.

Advocatus diaboli za dverami

K formátu besedy ešte jedna metodologická poznámka. Nie je najväčším problémom, že hlavným hosťom bol zástupca šéfredaktora Aktuality.sk. Naopak, je to človek v centre diania a má čo k veci povedať, aj keď sa mýlil, aj keď sa dopúšťal kognitívnych skratiek, aj keď (verme, že nevedome) zavádzal.

Bol to práve pán profesor Tomáš Gulán, kto nezvládol úlohu moderátora. Učiteľ náboženstva akiste odpustí, ale v diskusii nebol prítomná ani povestný a tak veľmi potrebný advocatus diaboli. Naopak, pán magister Gulán bol sugestívny a pričasto dával najavo osobný názor.

Ak mala byť beseda s Michalom Badínom formou mediálnej výchovy s politologickým presahom, v diskusii očividne chýbal tretí účastník. Niekto s dostatočným intelektuálnym a informačným rozhľadom, kto by bol schopný zastávať úlohu spoločenského kritika a zároveň upozorňovať na nedostatky v argumentácii pána zástupcu šéfredaktora. Nič také sa však nestalo, čím boli študenti v tínedžerskom veku ochudobnení o zážitok zo skutočnej akademickej dišputy. Takto boli vystavení prinajmenšom skresleniu, ak nie vedomej manipulácii.

Prenesme sa z Martina a miestnej evanjelickej školy k všeobecnejším otázkam súčasného diania v slovenskej spoločnosti.

Všetci za pravdu?

Po vražde Martiny Kušnírovej a jej snúbenca Jána Kuciaka sa v celku z pochopiteľných dôvodov objavil vo verejnom priestore mušketiersky slogan All for Jan. Trošku menej pochopiteľné je, prečo v angličtine, ale zrejme aj v takýchto prípadoch hrá významnú úlohu (medzinárodný) marketing. Preto nie Všetci za Jána, ale All for Jan. Pod týmto heslom došlo okrem iného k zdomácneniu naratívu, že Ján Kuciak bol popravený tými, o ktorých písal, čo však ešte nikto nepreukázal, a preto ide o predčasný záver s potenciálom mediálnej manipulácie.

Keď už bolo skratkovitého myslenia priveľa, na sociálnych sieťach sa zjavili ironické glosy na adresu pôvodného sloganu. Najvýstižnejšia znela All for Brain, teda Všetci za rozum. Napriek pochopiteľným emóciám a možným súvislostiam prípadu, v ktorom je jednou z obetí vraždy novinár, médiá a politici proste stratili triezvy úsudok a dopúšťali a dopúšťajú sa neakceptovateľných skratiek. Preto sú apely na zdravý rozum viac než potrebné. Patrí k nim aj článok Igora Cibulu, ktorý poukazuje okrem iného aj na to, že štatistické údaje nás nútia byť opatrnými, pokiaľ ide o nádeje na vyriešenie prípadu.

Medzi priaznivcami opozície a koalície zíva obrovská priepasť. Jedna aj druhá strana by si mali uvedomiť, že jediné, čo dokáže upokojiť túto spoločnosť, je pravda. Pravda podporená dôkazmi. Pravda rovnajúca sa reálnemu skutkovému stavu. Tú zatiaľ nepozná nik z nás, a preto by sme mali byť veľmi opatrní v tom, čo hovoríme a v tom, čomu veríme, respektíve chceme veriť.

Pre Slovensko by bolo najlepšie, keby sa na základe objektívneho zistenia skutkového stavu podarilo vylúčiť súvislosť medzi vraždou a prácou Jána Kuciaka. Bol by to dôkaz, že krajina ani zďaleka nie je v takom marazme, ako to prezentujú médiá takzvaného hlavného prúdu. Zdá sa však, že v dôsledku politickej hystérie si niektoré kruhy priam želajú, aby sa preukázal pravý opak. Ba ešte horšie. Iný výsledok nie sú títo ľudia ani ochotní prijať. V takejto atmosfére sa však všetci za pravdu zjednotiť nedokážeme, a preto je aj upokojenie vášní a vzrastajúcej iracionálnej nenávisti v nedohľadne.

Peter Tóth

Článok pôvodne vyšiel na portáli ďateľ.sk