Richard Sulík vstúpil do “národnej” politiky vtedy, keď sa ako novozvolený predseda NR SR postavil pod sochu kráľa Svätopluka na Bratislavskom hrade a zamudroval si nad jej budúcnosťou asi nasledovným spôsobom: “Nó, najskôr dáme zistiť, kto ten Svätopluk bol, a potom sa rozhodneme.”

Áno, presne v tomto duchu sa pohybovala celá “národná” politika SaS v uplynulom období. Neznalosť a nevedomosť o slovenských reáliách v minulosti aj súčasnosti, čo využívali extrémistickí čechoslováci a protislovenské živly typu Dostál, aby jej vtláčali výrazný nihilistický postoj k Slovensku, k slovenskému národu a Slovákom.

Úplne flagrantným prejavom nihilistického postoja SaS k potrebám Slovákov bolo menovanie rusínskeho nacionalistu Pilipa za šéfa Úradu pre zahraničných Slovákov. Slovenskí krajania čí už v blízkej alebo vzdialenej cudzine trpeli celú dobu existencie Česko-Slovenska nezáujmom, často nenávisťou “československých” orgánov ku slovenským krajanom a ich organizáciám. Preto omnoho vrúcnejšie ako my doma privítali vznik samostatnej Slovenskej republiky. Boli však prekvapení a dodnes to nevedia pochopiť, že slovenská zahraničná politika sa voči ním správa rovnako rezervovanie ako kedysi Praha. Aj posledná návšteva ministra zahraničných vecí Wlachovského vo Varšave sa niesla v tomto duchu. Hoci sa tamojší krajania sťažujú na nepriateľský postoj niektorých orgánov poľského štátu voči ich právam, minister si nenašiel na nich čas. Neviem si predstaviť, žeby toto urobil maďarský minister zahraničných vecí, ak by ho v naliehavej veci počas jeho návštevy požiadal o stretnutie napr. predseda Csemadoku. Pri slovenských ministroch je takéto správanie skôr pravidlom ako výnimkou.

Ale vráťme sa k SaS, teda k SASKE, lebo omen je nomen a SaS sa asi spája príliš s neúspechom. Ako som už spomenul vyššie, nie je príliš vrúcny vzťah nášho štátu, najmä zahraničnej politiky ku krajanom v zahraničí. No úplnou tragédiou tohto vzťahu bolo menovanie nacionalistického Rusína Pilipa do funkcie predsedu Úradu pre zahraničných Slovákov. Táto osoba, ktorá v rámci služobných ciest išla hľadať napr. do Saudskej Arábie (podobný bašavel ako Sulík v Dubaji), totálne zlyhal vo svojej funkcii. Z peňazí určených pre zahraničných Slovákov financoval rusínsky festival na Slovensku, pravdepodobne poriadne prispel k zániku priestorov Slovenskej katolíckej misie v Paríži, kde sa stretávali deti zahraničných Slovákov bez rozdielu vierovyznania, aby sa v nich udržiavalo vedomie národnej príslušnosti a znalosť slovenského jazyka, veľa by vedeli o ňom hovoriť Slováci v Prahe, ale vrcholom bolo, keď začal s poľskými orgánmi kooperovať na potláčaní činnosti tamojšieho slovenského spolku. Dokonca predstaviteľku rusínskej menšiny v Poľsku navádzal, aby vystúpila proti vedeniu Slovákov v Poľsku. Jednoducho, všetko zle. A čudujem sa, že po všetkých tých podrazoch proti zahraničným Slovákom, stále ešte je vo funkcii??!!

Nebol by som napísal tento komentár, keby sa SASKA nezaskvela ďalšou perlou pri presadzovaní svojej “národnej” politiky. Tou perlou bolo prijatie Ábela Ravasza do SASKY.

Ábel Ravasz je určite ambiciózny mladý človek, ktorý v poslednom období začal pôsobiť ako národný buditeľ. Nie však v radoch príslušníkov svojej maďarskej menšiny, ale čuduj sa svete medzi tými, medzi ktorými začali na konci 19. storočia pôsobiť agenti uhorskej vlády s cieľom rozložiť jednotu slovenského národa. Preto je celkom pravdepodobná moja domnienka, že to robí z podnetu a za peniaze maďarskej vlády. Oficiálne sa venuje etnografii. Neoficiálne presviedča slovenských gréckokatolíkov, že nie sú Slováci, ale Rusíni. Pôsobí medzi slovenskými Goralmi a presviedča ich, žeby sa mali pretvoriť na národnostnú menšinu a pod. Už len čakám, kedy príde na Záhorie a začne Záhorákov presviedčať, že nie sú Slováci, ale Záhoráci.

V dôsledku politiky “progresívcov” sa na Slovensku potláčajú cez tzv mainstreamové média akékoľvek prejavy slovenského národného cítenia a vlastenectva. Na druhej strane tieto média absolúzne neregistrujú prejavy nacionalizmu až šovinizmu príslušníkov národnostných menšín. Je hrozné zistenie, že po Slovensku sa pohybuje “národný buditeľ”, ktorý napísal )aspoň tak mi povedali cez víkend na zamagurských folklórnych slávnostiach) prácu o etnickom zložení Zamaguria, kde nenašiel žiadnych Slovákov. Podľa neho tam žijú Gorali, Poliaci, Nemci, zostatky Maďarov, ale žiadni Slováci. To, že ľudia, ktorí hovoria goralským dialektom, sú čistí Slováci, sa tam akosi nezmestilo.

Kam viedla táto politika vo vzťahu ku slovenským Goralom roku 1918 – 1920 sa už pomaly na Slovensku zabúda. Dôsledkom bolo pripojenie 13 spišských a 12 oravských obcí s čisto slovenským obyvateľstvom roku 1920 do Poľska, kde im dodnes poľské orgány a tamojšia katolícka cirkev robia problémy žiť si svoj slovenský život ako lojálni občania Poľska. A že Poľsku pokukuje aj po ostatných slovenských obciach, kde žijú Slováci rozprávajúci goralským dialektom, je tiež fakt. Pre nich sú to neuvedomelí Poliaci. Síce ako riešiť kvadratúru kruhu, kde sú silno slovensky národne cítiaci Slováci neuvedomelými Poliakmi, sa je záhadné. Ale možno “národní buditelia” typu Ravasza hľadajú riešenie. Nájde sa na Slovensku niekto, kto im povie, že tadiaľto cesta nevedie?

Svet je rozkolísaný. Počnúc Kosovom pokračujúc cez Abcházsko, Južné Osetsko, Krym a “Novorusko” sa valí do Európy nová vlna nacionalizmu. Ukrajinsky nacionalizmus prešiel už do krajných mier. nacionalizmus bujnie v Maďarsku i Poľsku, ak Slovensko nezačne viesť politiku, kde bude na prvom mieste národný záujem slovenského národa a s ním žijúcich národnostných menšín, zhoríme ako fakľa. Nehovorím, že máme ísť cestou Maďarska a Poľska, ale mať vládu, ktorá nevie prísť krajine na meno, ktorá nerozumie národu, ktorá nevie a nechce pomôcť svojim krajanom v zahraničí a na svojom území trpí rozkladnú činnosť cudzích vlád, je v tomto období samovražedné.

Preto by Slováci práve teraz mali rozmýšľať komu dajú svoj hlas. Či tým, ktorí majú v svojich radoch “národných ” buditeľov, alebo tým, ktorí vedia postaviť a realizovať dôslednú národnú politiku. Doba je ťažká. Slovensko si už nemôže dovoliť vládu amatérov!