Ako zabezpečiť objektivitu médií hlavného prúdu? Riešenie je jednoduché

Bratislava 7. marca 2023 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Keď sa časť davu, na mierovom pochode v Bratislave vybrala protestovať pred budovu Slovenského rozhlasu, kde sa dožadovala väčšej objektivity tejto verejnoprávnej inštitúcie, mnohí iste netušili, že za to, že o Pochodoch za mier a neutralitu Slovenska, verejnoprávna RTVS dostatočne neinformuje, si môžu účastníci mierového pochodu vlastne sami. Jeden z dôvodov, prečo tomu tak je, vysvetlil redaktor RTVS v nedeľňajšej relácii o 5 minút 12. Na priamu otázku R. Fica, prečo o pochodoch za mier verejnoprávne médium dostatočne neinformuje, odvetil redaktor takto:: „Bol to mierový míting? Míting na, ktorom sa kričí Rossia? Na ktorom sa hovorí, aby Američania išli domov?”

Problém médií hlavného prúdu tkvie v tom, že im značná časť Slovákov prestala dôverovať. Došlo k tomu však postupne. Jednou z hlavných príčin, kedy sa začala nedôvera voči masovokomunikačným prostriedkom stupňovať bolo obdobie covid- 19. Obdobie, kedy Slovensko zasiahla nová ideológia pod názvom „kovidizmus” sa vyznačovalo pretláčaním jedného uniformného názoru: „Ak sa  nezaočkuješ, stávaš sa nepriateľom štátu.” Tendencia tvrdej cenzúry v podobe odstavenia prezentovania iného odborného názoru na túto problematiku, naberala čoraz viac na obrátkach. Lekári či výskumní pracovníci, ktorí stáli názorovo na druhej strane barikády (varovali pred nedostatočne preverenými účinkami experimentálnych vakcín), prípadne propagovali iný postup liečby, boli z verejného mediálneho priestoru vytesnení, následne onálepkovaní, označení za šarlatánov a neskôr zdiskreditovaní. Neľahká doba kovidizmu sa vyznačovala tým, že ľudia boli zatváraní vo svojich domovoch, nemohli chodiť do práce, do predajní a na občanov boli zhadzované špeciálne „atómovky”. To všetko sa dialo za výdatnej podpory médií hlavného prúdu. Dnes zbytočnú nadúmrtnosť 21 000 Slovákov vyšetruje Generálna prokuratúra.

Keď covid zázračne vymizol (spolu s príchodom ozbrojeného konfliktu na Ukrajine), overený scenár ponímania jednej veľkej pravdy (o ktorej sa nediskutuje) sa začal v médiách uplatňovať opäť. Politológovia, vojenskí analytici, bývalí vojaci, historici či bežní občania s iným názorom na vojnový konflikt dostali v mediálnom priestore tvrdú stopku (tzv. mieroví štváči). Osvedčený postup- onálepkovanie, zosmiešnenie, cenzúra, podsúvanie, diskreditácia, vytesnenie z mediálneho priestoru sa použil aj v tomto prípade. Slováci boli nútení opäť brázdiť internetové siete a pozerať zahraničné televízie. V amerických médiách sa Slováci dozvedeli oveľa viac rôznorodých informácií ako zo slovenských médií.

Jedným z riešení, ako verejnoprávnym, ale i súkromných televíznym médiám dať najavo, že niečo nie je s kostolným poriadkom, je prestať ich pozerať. Nízka sledovanosť spravodajského vysielania či vysielania politických relácií by okrem toho, že by prinútila televízie zamyslieť sa nad svojou objektivitou, zároveň mohla priniesť aj ochranu duševného zdravia nejednému Slovákovi. Postup- vyhoď televízor, vypni rádio by však na zmenu spravodajstva mal vplyv len čiastočne. Okrem málo využívaného kvantitatívneho prieskumu sa na Slovensku na meranie sledovanosti televízií a rôznych relácií využíva meranie tzv. peoplemetrami. Na tomto meraní sledovanosti sa zúčastňuje vybraná vzorka 1200 ľudí, ktorým sú nainštalované do domácností špeciálne prístroje a podľa toho v akom rytme prepína účastník výskumu diaľkový ovládač a aké relácie sleduje sa následne vyhodnocuje sledovanosť programov a televízií. Na Slovensku ho vykonáva iba jediná firma. Otázka teda znie, či vybraná málopočetná vzorka naozaj reprezentuje deklarovanú sledovanosť  s čím je následne spojené aj zadávanie reklamy a dosť veľký finančný príjem pre danú televíziu.

Podľa rôznych prieskumov sú Slováci označovaní za národ, ktorí najviac verí konšpiráciám. Ak slovo „konšpirácia” nahradíme slovným spojením- diverzifikácia informačných zdrojov a k tomu pridáme obmedzenie vplyvu prípadnej štátnej a vládnej propagandy, propagandy cudzích mocností, propagandy cudzích záujmov a tretích strán, šíriacej sa hlavným mediálnym prúdom, dostaneme sa k zaujímavým zisteniam. 1000 rokov Slováci v porobe a pod vládnou maďarskou propagandou počúvali, že nie sú štátotvorným národom. Idea Československého národa, sa zase vtĺkala do hláv Slovákov pomocou masovokomunikačných prostriedkov z Prahy. Počas Slovenského vojnového štátu médiá hlavného prúdu zase masírovali slovenské mozgy o účasti Slovenska na budovaní Novej Európy v čele s nacistickým Nemeckom. Tzv. konšpirátori, rozvracači štátu či médiá s iným názorom boli aj v tých dobách cieľom regresu. Ak by Slováci v dobách minulých uverili len jednej vládnej (mediálnej) pravde a zabudli na svoje vlastné kritické myslenie či intuíciu, nikdy by nebojovali v SNP so zbraňou v ruke, dnes by neexistovalo Slovensko a zo Slovákov by bola len rozpŕchnutá bezprizorná masa žijúca v iných štátnych útvaroch, či potulujúca sa po Európe.