Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa zúčastní samitu EÚ aj keď krajina nie je členom bloku. Po svojej neúspešnej návšteve Bieleho domu bude žiadať novú podporu od Európanov.

Zelenskyj (opäť) ako hosť

Zelenskyj má blok požiadať o politickú podporu pre svoju stratégiu a novú pomoc pre svoje ozbrojené sily, ktorých zdroje sa nebezpečne vyčerpávajú po tom, ako americký prezident Donald Trump zastavil všetky finančné prostriedky.

Denník Euronews uvádza, že Trumpova diplomacia bude mať veľký vplyv na rokovania – a to najmä po tom, ako bolo jeho očakávané stretnutie s ruským prezidentom Vladimírom Putinom v Budapešti „odložené na neurčito“ (aj keď nikdy nebol stanovený presný termín). Euronews uvádza, že práve toto stretnutie  podnietilo Európanov, aby sa zjednotili za Kyjevom a znovu „potvrdili svoje stanovisko“ – teda neochvejnú podporu Ukrajine.

V utorok skupina európskych lídrov vyzvala na prímerie na „súčasných“ bojových líniách, čo Trump podporil, ale Putin kategoricky odmietol.

„Naďalej sa hlásime k princípu, že medzinárodné hranice sa nesmú meniť silou,“ uviedli lídri EÚ vo vyhlásení.

Očakáva sa, že spoločné závery o Ukrajine schváli len 26 členských štátov, a to kvôli verejne známym nesúhlasným stanoviskám Maďarska. Maďarsko však vo štvrtok pravdepodobne nebude hrať hlavnú úlohu, keďže premiér Viktor Orbán má prísť až neskoro popoludní kvôli štátnemu sviatku.

Hlavná pozornosť sa namiesto Maďarska sústredí na Belgicko.

Ruské aktíva a pôžička Ukrajine

Hlavy štátov a vlád sa budú snažiť upokojiť obavy Belgicka v súvislosti s odvážnym plánom EÚ, ktorý sa týka využitia zmrazených ruských aktív, z ktorých blok plánuje poskytnúť Ukrajine bezúročnú pôžičku vo výške 140 miliárd eur na pokrytie jej rozpočtového deficitu a poskytnutie spoľahlivej vojenskej podpory.

Belgicko má na tomto prelomovom projekte osobitný záujem, pretože väčšina ruských aktív je uložená v Euroclear, centrálnom depozitári cenných papierov so sídlom v Bruseli.

Premiér krajiny Bart De Wever požiadal o „maximálnu“ právnu istotu, solidaritu a zodpovednosť, aby sa zabezpečilo, že potenciálne riziká, ako napríklad „odvetné opatrenia Moskvy“, budú riadne rozdelené medzi všetky členské štáty.

De Wever tiež požiadal o „transparentnosť“ pri lokalizácii ruských štátnych aktív držaných v iných jurisdikciách.

„Nemyslím si, že z našej strany je to neprimerané stanovisko,“ povedal začiatkom tohto mesiaca.

Diplomati a úradníci pripúšťajú, že Belgicko má legitímne záujmy, a dúfajú, že De Wever nakoniec súhlasí s poverením Európskej komisie vypracovaním právneho návrhu, aby Kyjev mohol začať dostávať finančné prostriedky niekedy v budúcom roku.

Rozhovory sa budú zaoberať spôsobmi, ako zabezpečiť, aby ukrajinské vojenské nákupy v rámci úveru prospeli európskemu priemyslu, čo je kľúčovým cieľom Francúzska. Iní naopak uprednostňujú bezprostrednosť výroby a dodávok bez ohľadu na krajinu pôvodu.

„Cieľom tejto pôžičky je udržať Ukrajinu v boji,“ povedal vysokopostavený diplomat. „Ak môžu pôžičku minúť v Európe, o to lepšie,“ dodal.

Green Deal

Ďalšou témou, ktorá bude vo štvrtok v centre pozornosti, bude klimatická politika, ktorú čoraz viac spochybňujú konzervatívni lídri, ako sú Friedrich Merz z Nemecka, Giorgia Meloniová z Talianska a Donald Tusk z Poľska. Všetci zdieľajú averziu voči zelenej legislatíve, ktorá do roku 2035 efektívne zakáže predaj nových áut so spaľovacím motorom.

„Takéto tvrdé obmedzenie sa do roku 2035 neuskutoční, ak to bude v mojich silách, a urobím všetko, čo bude v mojich silách, aby som to dosiahol,“ sľúbil tento mesiac Merz v prejave pred zástupcami nemeckého automobilového priemyslu.

Dokonca aj liberáli, ako napríklad Emmanuel Macron z Francúzska, vzniesli pochybnosti. Francúzsky prezident požadoval, aby lídri osobne diskutovali o potrebe stanoviť cieľ zníženia emisií do roku 2040 ako most ku klimatickej neutralite do polovice storočia.

Denník dodáva, že Komisia už navrhla zníženie o 90 % do roku 2040, ale s určitou flexibilitou pre vlády a priemysel. Text čelí ťažkému rozhodovaciemu procesu, keďže politický odpor voči environmentálnym reguláciám je čoraz silnejší.

Ďalším bodom napätia je nový systém obchodovania s emisiami (ETS, ETS2), ktorý stanoví cenu za CO2 uvoľňované budovami (aj domácnosťami) a cestnou dopravou (vozidlá a nákladné vozidlá). Niektoré krajiny chcú, aby bol tento systém, ktorý má nadobudnúť účinnosť v roku 2027, komplexne revidovaný alebo úplne zrušený.

Vzhľadom na narastajúce sťažnosti hrozí, že štvrtková výmena názorov prerastie do ostrého sporu o Zelenú dohodu (Green Deal), hlavné dedičstvo prvého mandátu Ursuly von der Leyenovej.

Pred samitom predsedníčka Komisie napísala list 27 členským štátom, v ktorom sa zaviazala k viacerým opatreniam na úpravu a zjednodušenie environmentálnych predpisov, vrátane urýchlenia revízie zákazu spaľovacích motorov do roku 2035, ktorý by mohol otvoriť cestu pre používanie tzv. e-palív.

Von der Leyenová však tiež zdôraznila potrebu „zotrvať v nastolenom kurze“ v oblasti klimatických ambícií.

„Ak je naším cieľom silné, odolné, udržateľné a inovatívne hospodárstvo, dogmatické lipnutie na našich existujúcich obchodných modeloch, bez ohľadu na ich doterajšie úspechy, nie je riešením,“ napísala vo svojom liste.

Obchod s Čínou

Hoci to nie je formálne na programe, aj Čína a obchod s touto veľmocou bude na pretrase.

Rozhodnutie Pekingu opätovne zaviesť a rozšíriť rozsiahle obmedzenia týkajúce sa vzácnych zemín, ktoré sú kľúčové pre obranný a technologický sektor, znepokojilo Európanov a podnietilo výzvy Nemecka, Francúzska a Poľska, aby zaujali tvrdší postoj.

Členské štáty však naďalej ostro rozdelené v otázke, ako postupovať voči Pekingu, a obávajú sa, že akékoľvek eskalovanie napätia s ázijským gigantom by mohlo tvrdo zasiahnuť európsku ekonomiku, ktorá sa stále spamätáva z bolestivého dopadu Trumpových ciel.

To znamená, že perspektíva aktivácie „nástroja proti nátlaku“ (Anti-Coercion Instrument), najsilnejšieho obchodného nástroja bloku, zatiaľ zostáva v nedohľadne.

Dnešné celodenné stretnutie sa bude venovať aj obrannej pripravenosti, konkurencieschopnosti, Blízkemu východu, nelegálnej migrácii a po prvýkrát aj kríze v oblasti bývania.

Prečítajte si tiež:

• Szijjártó v CNN prehovoril o stretnutí Trumpa s Putinom v Budapešti. Moderátora musel napomenúť
• Trump si myslí, že Putin je pripravený na rokovania a „pripravený uzavrieť dohodu“