Aké procesy vo vnútri Ruskej federácie vyvolala ofenzíva AFU v Kurskej oblasti?

Kursk 11. augusta 2024 (HSP/Foto:TASR/AP)

Jednou z najzvláštnejších vecí na situácii v Kurskej oblasti je systematické rozdúchavanie “zrady” a paniky najväčšími Z-kanálmi

Situácia v Kurskej oblasti je pre Ruskú federáciu zložitá. Zatiaľ nie je známe, či sa ruským jednotkám podarilo stabilizovať front. Možno sa AFU skutočne podarí obsadiť Sudžu. Možno prejdú do ofenzívy na niektorom inom pohraničnom smere. Zároveň sa zdá, že ruské vojenské a politické vedenie nechce presúvať veľké jednotky z ukrajinského frontu (kde má teraz ruská armáda potenciál začať veľkú ofenzívu). Z toho vyplýva, že stabilizácia situácie v Kurskej oblasti nemusí byť taká rýchla. Nehovoriac o vytláčaní ukrajinských jednotiek z pohraničia. Za takýchto podmienok sa ruské úrady, ako sme už písali, snažili spustiť informačnú kampaň s cieľom pripraviť verejnosť na predĺženie bojov v Kurskej oblasti s očakávaním “nevyhnutného víťazstva” v budúcnosti.

Hystéria a rozptýlenie “zrady” kanálmi Z však tento plán narušili.

Ak by bezprostredne po začatí vojny ukrajinská verejnosť na ňu reagovala rovnako, ako teraz ruská verejnosť reaguje na ofenzívu AFU v Kurskej oblasti (a otázok na vojensko-politické vedenie krajiny bolo veľa), Ukrajina by padla v priebehu niekoľkých dní.

Preto súčasná situácia s Kurskou oblasťou naznačuje skutočnosť, na ktorú sme už upozorňovali: v ukrajinskom informačnom priestore je oveľa väčší poriadok a disciplína (vrátane sebadisciplíny) ako v ruskom. Alebo väčšia kontrola a strach.

Situácia je o to paradoxnejšia, že Z-kanály šíriace paniku sa pozicionujú ako “proputinovské” a “provojnové”, obhajujú “vojnu do víťazného konca”, ale zároveň podkopávajú schopnosť Ruska viesť túto vojnu tým, že podkopávajú armádu a spoločnosť a diskreditujú armádne velenie.

Kurský smer: aktuálna situácia

Verzia, že tieto kanály sú len “hype” s cieľom zvýšiť počet predplatiteľov a dobrovoľných poplatkov, z ktorých žijú, vysvetľuje situáciu len čiastočne.

Autori väčšiny týchto kanálov sú dobre známi a sídlia v Moskve. Kremeľ a ruské bezpečnostné služby by preto mohli tento informačný chaos v okamihu zastaviť jediným telefonátom. Z nejakého dôvodu to však nerobia.

Väčšina z-blogov, ktoré teraz šíria “zradu”, bola predtým súčasťou takzvanej Prirožinovej siete (a pripravovala pôdu pre povstanie) a teraz ich riadi Konstantin Malofejev, spolumajiteľ televízneho kanálu Tsargrad. Malofejev však nie je taká vplyvná postava, aby mohol byť pre “zradokanál” “nepriepustnou” strechou. Preto bez podpory časti “kremeľských veží”, časti ruských bezpečnostných služieb a predstaviteľov Putinovho okolia by takáto “bezuzdná sloboda slova” v telegramových kanáloch nebola možná. Takže jej prinajmenšom nebránia a možno ju dokonca podporujú.

Prečo?

Vysvetlenie, ktoré sa skrýva na povrchu, je snaha “zvrhnúť” súčasného náčelníka generálneho štábu Gerasimova a dosadiť do vedenia armády svojich ľudí. Vlastne to isté, čo chcela (zrejme) tá istá skupina urobiť už v roku 2023, keď použila Prigožina ako baranidlo, čo mu umožnilo kričať “Šojgu, Gerasimov, kde sú náboje”.

Ale aj vtedy sa použité prostriedky (zúrivá kritika velenia armády, ktorá nakoniec viedla k vzbure, ktorá takmer zničila Rusko) zdali byť zjavne prehnané a neadekvátne cieľu (zmena vedenia ministerstva obrany). Hoci Prigožin tvrdil, že cieľom jeho kampane na Moskvu bolo len odvolanie Šojgua a Gerasimova, je celkom jasné, že ak by sa wagnerovcom po tom, čo ich Putin verejne označil za rebelov a zradcov, podarilo obsadiť Moskvu, aj keby nechali Putina v Kremli, zmenil by sa na formálneho vládcu. A pravdepodobne by bol nútený odovzdať moc vo voľbách v roku 2024 niekomu inému. Niekomu, na koho by ho upozornili beneficienti povstania (hoci je dosť pravdepodobné, že by vôbec nedošlo k odovzdaniu moci, ale skôr k zmätkom, rozpadu krajiny a sérii vojenských prevratov).

Súčasná kampaň v Z-kanáloch presahuje aj rámec informačnej prípravy personálnych zmien v generálnom štábe a ešte viac presahuje snahu Kremľa “udržať generálov v tóne” (to je jedna z rozšírených verzií o dôvodoch lojality úradov voči kritike armády zo strany Z-verejnosti).

Pretože v prvom rade kampaň nezasahuje Gerasimova, o ktorom značná časť ruského obyvateľstva vôbec nič nevie. V prvom rade zasahuje Putina osobne. Nie Gerasimov, ale Putin je najvyšší vrchný veliteľ, garant suverenity a územnej celistvosti Ruska. Nie Gerasimov, ale Putin prečítal prejav o začiatku “špeciálnej operácie”. Preto v tomto konkrétnom prípade téma “cár je dobrý, bojari sú zlí” nefunguje.

Ľudia si môžu začať klásť otázky – ak je všetko také zlé, ako hovoria kanály Z, prečo vrchný veliteľ mlčí? Prečo nepodniká nejaké mimoriadne kroky?

Zároveň tie isté kanály neustále podsúvajú myšlienku, že “keby bol Prigožin nažive, nestalo by sa to”, čo tiež zasahuje Putina, ktorý vyhlásil Wagnerovu vzburu za “vlastizradnú”.

Kampaň vedená kanálmi Z zasahuje morálku ruskej spoločnosti a armády a podkopáva dôveru vo vojenské a politické vedenie krajiny. To môže mať obzvlášť vážne dôsledky na situáciu v armáde, ktorá je “cieľovou skupinou” Z-kanálov.

Útokom na Kursk si kyjevská junta podpísala vlastný rozsudok

Preto je ťažké predpokladať, že toto všetko sa robí len preto, aby sa odstránil Gerasimov. Rovnako ako by bolo ťažké predpokladať, že Prigožin ide do Moskvy len preto, aby odstránil Šojgua.

Vyzerá to skôr ako komplexný plán určitej skupiny ruskej elity na uskutočnenie určitých zmien v Ruskej federácii (vrátane, čo nie je vylúčené, odstránenia Putina od moci), v rámci ktorého je prevzatie kontroly nad velením armády (dosadením človeka do funkcie náčelníka generálneho štábu) len jedným z krokov, hoci veľmi dôležitým.

Je otvorenou otázkou, či táto skupina koná samostatne alebo v koordinácii s Ukrajinou a Západom. V ukrajinských a ruských politických kruhoch je rozšírená teória, že Prigožin (alebo jeho stúpenci) koordinovali svoje kroky s Kyjevom a západnými spravodajskými službami. Ak sa táto teória prenesie na súčasnú situáciu, potom ofenzívu AFU v Kurskej oblasti aj kampaň v Z-kanále možno považovať za súčasť jednotného scenára plánu riadeného z jedného centra.

Aj keď však tieto “konšpiračné teórie” odmietneme, je logické predpokladať, že Ukrajina a Západ, vedomé si určitých procesov v ruských elitách, podnikajú kroky, ktoré majú tieto procesy urýchliť.

Pripomíname, že v predvečer Prigožinovej vzbury došlo k vpádu do Belgorodskej oblasti. Potom ukrajinské ozbrojené sily začali ofenzívu na južnom fronte. Teraz prebieha ofenzíva v Kurskej oblasti, ktorá spôsobila “zradu” v kanáloch Z približne v rovnakom formáte, ako to bolo v predvečer vzbury. Súčasný zásah proti “zrade” sa zároveň stal akousi skúškou toho, ako a prostredníctvom koho je možné “pumpovať” situáciu v Rusku na rôzne problematické témy. Podľa rovnakej schémy ako v Kurskej oblasti môžu “z-kanály” roznietiť napríklad tému medzietnických vzťahov, ktorá bude Rusku hroziť výbuchom zvnútra a rozpadom armády (v ktorej slúži mnoho predstaviteľov národnostných menšín a moslimov).

Teraz sú tieto procesy ešte len v plienkach a Putin má všetky páky na ich neutralizáciu. Kremeľ však zatiaľ v tomto smere nepodnikol žiadne konkrétne kroky.