Aj v USA sa vysoko plytvá s nutrične bohatými potravinami, na úkor iných častí sveta

USA 19. mája 2017 (HSP/Foto: TASR/AP-Farah Abdi Warsameh)

S potravinami bohatým na výživu sa v USA neprimerane vysoko plytvá až v pomere takmer 40 %, hovorí nová štúdia, ktorá chce priniesť aj riešenia na ich záchranu

Viac ako tretina potravín vyrobených v USA sa v dodávateľskom reťazci niekde stráca v potravinovom odpade. Doteraz sa výskumy nezamerali aj na jeho nutričný obsah, ale Center for a Livable Future na Johns Hopkins Bloomberg School of Public Health sa snaží tento problém napraviť pomocou údajov z ministerstva poľnohospodárstva USA na výpočet nutričnej hodnoty potravinového odpadu pre 213 komodít v roku 2012.

V pondelok tak výskumníci odhalili svoje zistenia vo vestníku Akadémie výživy a dietetiky. Zameriavajúc sa na 27 rôznych živín, “stratené živiny” plytvaných potravín v USA v roku 2012 mohli poskytnúť 1 217 kalórií, 33 gramov bielkovín, 5,9 gramov vlákniny, 1,7 mikrogramov vitamínu D, 286 miligramov vápnika a 880 miligramov draslíka na osobu za deň.

“Naše nálezy ilustrujú, aký je potravinový odpad spolu s neadekvátnym príjmom mnohých živín,” povedala vedúca autorka štúdie Marie Spikerová.

Napríklad “denné množstvo vyhodenej vlákniny je ekvivalentné množstvu, ktoré je potrebné na vyplnenie tejto výživovej medzery až pre 206,6 milióna dospelých žien,” uviedla štúdia.

Autori uviedli, že v súčasnosti existuje nové a rozvíjajúce sa povedomie o tom, ako obmedziť tento odpad vzhľadom na toľko potrieb. Veria, že ich prístup k analýze živín, ktoré sú v tomto procese plytvané, by mohol pomôcť zmeniť mienku ku konzumácii potravín.

Ešte v roku 2015 Úrad pre hlavnú ekonomiku (USDA) a Agentúra na ochranu životného prostredia USA žiadali o zníženie potravinového odpadu o 50 percent do roku 2030. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) povedala, že celosvetová potravinová produkcia dokáže zásobiť svetovú populáciu, ale pritom 780 miliónov ľudí žije v chronickom hlade. Príčinou je teda nerovnomerné rozloženie produkcie potravín vo svete, niekde až príliš a niekde málo alebo vôbec.

Niektorí poukazujú aj na to, že ziskový motív a trhové sily sú dôsledkami plytvania potravinami na úkor nezáujmu o otázky celosvetového hladu.