Môj profil 
Predplatné
Liberálne médiá informujú o trestnom konaní vedenom proti Marianovi Kočnerovi s rovnakou zúrivou neobjektívnosťou ako to kedysi robilo komunistické Rudé právo v prípade kulakov, buržoáznych nacionalistov a iných triednych nepriateľov režimu. Novinári si síce myslia, že tým bojujú za takzvané slušné Slovensko, ale aj kadejaký boľševický perohryz nepochyboval o význame svojho príspevku k dosiahnutiu svetlých zajtrajškov.
Prečítajte si ktorékoľvek noviny. Články neinformujú o Kočnerovom trestnom konaní, ale vynášajú nad ním rozsudky. Napríklad Monika Tódová alebo Adam Valček ako také cikády donekonečna opakujú, že podnikateľ si dlhodobo, prinajmenšom od roku 2006 zarába na obživu sofistikovanou ekonomickou trestnou činnosťou. Áno, Marian Kočner je obvinený, ale na to, aby mohol o ňom ktokoľvek tvrdiť, že dlhodobo pácha trestnú činnosť, musel by byť za takéto konanie aspoň raz odsúdený. Lenže on nebol zatiaľ ani len obžalovaný. Kde máme teda istotu, že ak dnes novinári nerešpektujú prezumpciu neviny v prípade Kočnera, zajtra sa to nestane niekomu z našich blízkych?
Žiada sa však poukázať aj na to, s akou ľahkosťou liberálni novinári robia z Mariana Kočnera nebezpečného násilníka. Každý, kto si pozorne prečítal prepis jeho telefonátu s Jánom Kuciakom, musel pochopiť, že podnikateľ sa mu nevyhrážal a ani ho nezastrašoval. Iba mu povedal, že tak ako sa Kuciak vŕta v jeho živote, rovnako to bude robiť aj on. Isteže, novinárovi to mohlo byť nepríjemné, ale snáď si niekto nemyslí, že Kočner si Kuciakovu pozornosť užíval. Napriek tomu, že z jeho úst neodznela žiadna hrozba alebo vyhrážka, škrabáci od SME cez N a Trend až po Aktuality unisono klamú, že podnikateľ sa vyhrážal novinárovi. A presne to isté sa deje v prípade ďalšieho esa liberálnej žurnalistiky Adama Valčeka. Ten poslal Marianovi Kočnerovi otázky ohľadom kauzy Technopol. Podnikateľ mu odpovedal protiotázkami. Nepochybujem o tom, že Adamovi Valčekovi museli byť otázky krajne nepríjemné, keďže sa dotýkali jeho mentálnej kondície. Ale boli to len otázky, nič iné. A ako o tom referujú liberálno-demokratickí propagandisti? Vraj Kočner sa Valčekovi vyhrážal a zastrašoval ho.
Mohli by sme pokračovať ďalšími príkladmi, ako jednostranne novinári píšu o kauzách Technopol, Donovaly alebo Unipharma. Nikomu neprekáža, že v jednom prípade si prihrieva polievočku advokát Vladimír Kán, v druhom si zase prokurátor Maroš Žilinka až náramne nápadne hrá do nôty s Danielom Lipšicom a v treťom má zase podnikateľ Tomislav Jurik na vôdzke investigatívneho Adama Valčeka, ktorý je taký nebojácny, že mu vyschne v hrdle, len čo dostane 10 otázok na telo.
Každý zo spomínaných príbehov je námetom na tri rozsiahle články, ale o to teraz nejde.
Podstatné je to, že médiá majú dopredu jasného vinníka. Volá sa Marian Kočner a čokoľvek je voči nemu dovolené. Ak je Kočner vinný, veríme, že skončí nadlho za mrežami a že štát uplatní a vymôže právo. Ale kým padne odsudzujúci rozsudok, mali by sme sa držať toho, čo nedávno povedal generálny prokurátor Jaromír Čižnár, ešte stále žijeme v právnom štáte. A podľa toho by sme sa mali správať. Ku každému. Aj k Marianovi Kočnerovi, pretože raz sa v jeho situácii môže ocitnúť ktokoľvek z nás (aj hocaký novinár) a potom už bude neskoro plakať a sťažovať sa na bezuzdnú drzosť liberálnych médií.
Adam Valec Michnovský
