Aftenposten: “Rande” Putina a Erdogana v Istanbule zapríčinilo to, že Západ oblial studený pot

Oslo 14. októbra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Alexander Zemlianichenko)

Stretnutie Putina a Erdogana v Istanbule signalizuje, že Rusko a Turecko budú spolupracovať ešte tesnejšie a to poriadne straší Západ, uvádza vo svojom komentári v nórskom denníku Aftenposten publicista a novinár Per Anders Johansen.

Pripomenul, že stretnutie Putina a Erdogana bolo už tretie v poradí od augustu tohto roka – teda v dosť krátkom čase. Prízvukuje, že americký kolega John Kerry bol tak rozrušený a znepokojnený týmto stretnutím, že 24 hodín predtým volal Erdoganovi a snažil sa zistiť, o čom budú hovoriť Putin a Erdogan.

„Oficiálnou príčinou návštevy Putina bol Celosvetový energetický kongres, na ktorom Putin mal vystúpiť s prejavom. V ňom podčiarkol: „Zamraziť alebo znížiť výrobu ropy je jediným správnym riešením.“ A taktiež zablahoželal Erdoganovi k tomu, že sa mu podarilo stabilizovať Turecko po pokuse o štátny prevrat. Navyše Putin a Ergogan sa dohodli na realizácii projektu Južný prúd, ktorý zabezpečí dodávky ruského plynu do Južnej Európy. Taktiež rokovali o ruských dodávkach jadrových reaktorov do Turecka a diskutovali aj o Sýrii. Putin a Erdogan môžu rozhodnúť o osude bojov o Aleppo,“ domnieva sa Per Anders Johansen.

Pripomína, že práve v čase, keď Putin a Erdogan sa rozprávali v Istanbule, Rusko aktivizuje svoju prítomnosť v Sýrii. Poukazuje na to, že Rusko a USA majú rozdielne ciele v blízkovýchodnom konflikte: „“Najdôležitejšími cieľmi USA sú jednotky ISILu v irackom Mosule a v sýrskej Rakke, ale Putin a Asad sa sústredili na Aleppe. V obidvoch prípadoch Turecko hrá rozhodujúcu úlohu. Preto ruské vedenie presviedča Ankaru, aby uzatvorila kanály dodávok zbraní pre opozíciu v Aleppe a ponúka Turecku ešte tesnejšiu vojensko-technickú spoluprácu,“ píše nórsky novinár.

Ďalej popisuje priebeh pokusu o štátny prevrat v Turecku a poukazuje na to, že Putin buduje dobré vzťahy s Tureckom – členskou krajinou NATO. „Pokus o štátny prevrat zblížil Putina a Erdogana a naopak zhoršil vzťahy medzi USA a Tureckom. Ruskí diplomati perfektne vedia, že dnes je práve najvhodnejší čas, keď treba ešte zlepšiť vzťahy s Tureckom. Zo svojej strany Erdogan chce demonštrovať svojim západným partnerom, že Turecko stále môže ísť svojou vlastnou cestou,“ nórsky novinár cituje výrok analytika Andrewa Neffa zo spoločnosti IKS Energy, ktorý to povedal v rozhovore pre informačnú agentúru AFP.

Per Anders Johansen upozorňuje na výrok tureckého prezidenta, ktorý o vzťahoch s Ruskom  povedal: „Rýchlo sa blížime ku normalizácii našich vzťahov.“ Poukazuje na to, že Turecko má najväčšiu armádu v Európe spomedzi členských krajín NATO. Robí pritom trochu nečakaný záver: „Rusi a Turci sú proti NATO.“

Uvádza komentár analytika Talhu Kosea z tureckého analytického centra Seta, ktorý poskytol v rozhovore pre denník The Independent: „Rusi nebránia Turkom robiť to, čo robia na severe Sýrie a Turci nemajú nič proti tomu, čo Rusi robia v Aleppe. Naopak Turecko je nespokojné s tým, že USA a NATO vrátene aj samotného Nórska úzko spolupracujú s kurdskými jednotkami. Turecko sa domnieva, že USA v Sýrii škodia záujmom Turecka.“

Nórsky novinár pripomína, že prvé stretnutie v auguste medzi Putinom a Erdoganom bolo poznačené incidentom so zostrelenou ruskou stíhačkou a Erdogan sa musel Putinovi ospravedlniť. Potom Turci zatkli oboch pilotov, ktorí zostrelili ruskú stíhačku – aj napriek tomu, že ich predtým vyhlásili za národných hrdinov. V súčasnosti sú obaja vo väzení. Pripomenul, že Putin využil summit G20 na to, aby sa porozprával s Erdoganom.

Per Anders Johansen v závere komentuje posledné udalosti z oblasti rusko-francúzskych vzťahov: ruské veto francúzskeho návrhu v OSN, nediplomatická reakcia francúzskeho prezidenta a následne – odmietnutie Putina navštíviť Paríž. Nórsky novinár prízvukuje, že po Ankare na rade možno je Paríž a aj v tomto prípade Rusko bude meniť svoju politiku. Je možné, že sa zlepšia aj vzťahy medzi Ruskom a Francúzskom, ako to bolo v prípade vzťahov Ruska a Turecka, ale pritom už nemusí byť Hollande, ale iný francúzsky prezident.

Eugen Rusnák