“Pani ministerka Kolíková odmieta niesť politickú zodpovednosť za opakované ťažké zranenia a následnú smrť pána generála Lučanského a zubami-nechtami sa drží svojej stoličky a pečiatky.

V civilizovanom zahraničí ministri odstupujú z funkcie, keď ich zachytia vonku bez rúška. Pani ministerka Kolíková svojou nedbanlivosťou a nekonaním po prvom zdravotnom incidente spôsobila smrť pána gen. Lučanského a tvári sa, že zomrieť vo väzbe je normálne. Pri vražde pána Kuciaka abdikoval dokona minister kultúry Maďarič, hoci s jeho smrťou nemal vôbec nič spoločné, z princípu, aby vyslal signál, že v demokracii je takáto smrť neprípustná. Pani ministerka Kolíková podobné princípy nemá.

Pri prvom úraze pána gen. Lučanského, pri poranení oka, vyvstáva predovšetkým otázka, či si mohol očnú buľvu poraniť pri páde na posteľ tak, ako je to popísané v lekárskej správe alebo bolo potrebné cudzie zavinenie. Pomliaždenina očnej buľvy, ktorá vyžadovala operáciu a ošetrenie v dvoch rôznych nemocniciach, bez výrazného pohmliaždenia tváre okolo oka, nie je bežné zranenie pri páde na posteľ.

Pán Fedor Flašík uvádza, že pánovi gen. Lučanskému poranenie oka spôsobili dozorcovia, keď pán gen. Lučanský odmietol vstať z postele. Je možné, že dozorcovia/dozorca chcel spôsobiť pánovi gen. Lučanskému bolesť tak, aby nezanechal na jeho tele stopy. Zatlačenie očnej buľvy je veľmi bolestivé a nezanecháva v zásade žiadne stopy. Tento hmat sa učia aj špeciálne jednotky. K poraneniu oka spravidla dôjde, keď sa poškodený bráni.

Je potrebné, aby forenzný lekár dal posudok, či k zraneniu očnej buľvy mohlo prísť pri páde na posteľ v konkrétnej cele č. 131, pretože bežná posteľ v zásade nemá žiadne výstupky, ktoré by mohli vtlačiť očnú buľvu tak, ako to vyplýva z lekárskej správy, a pri páde na posteľ by asi bola viac poranená aj tvár v okolí oka. Lekárska správa však žiadne poranenie tváre neuvádza.

Podľa záznamu zo stránky Ministerstva spravodlivosti, v deň úrazu mal pán gen. Lučanský stretnutie s obhajcami (množné číslo). Bude vhodné zistiť, ako pán gen. Lučanský pred nimi komentoval svoj úraz. Jeden z obhajcov, Dr. Beresecký, uviedol, že k úrazu nedošlo cudzím zavinením. Ak vtedy iba chránil klienta pred dozorcami a zatajil skutočný pôvod zranenia, dnes by mohol poskytnúť úplnú informáciu, pretože ochrana klienta pred dozorcami dnes už nemá význam.

Taktiež by bolo vhodné zistiť, čo o úraze vie iný obhajca, ak bol na stretnutí 9.12. prítomný. Kamerový záznam bol v trvaní asi jednej hodiny v noci nefunkčný, ako hovorí správa na stránke ministerstva spravodlivosti. Mohol by však aspoň potvrdiť, či dozorca por. Verešpej vstúpil do cely 9.12. o 7:45 sám a čo sa následne na chodbe dialo.

Bude vhodné zistiť, ako si prítomné osoby pamätajú incident v ružomberskej nemocnici, pri ktorom pán gen. Lučanský padol na zem a udrel si hlavu tak, že lekár nariadil vyšetrenie CT v nemocnici v Trenčíne. Podľa pána Flašíka úraz vznikol z nedbanlivosti sprevádzajúcej osoby, ktorá nechala pána gen. Lučanského padnúť, pretože odmietol na výzvu policajta sadnúť si na vozík.

Podľa lekárskej správy, podľa vyjadrení pani ministerky Kolíkovej a podľa vyjadrení lekárov z Nemocnice v Trenčíne, pán gen. Lučanský sa o samovraždu 9.12. nepokúsil a ani nemal samovražedné sklony. Rovnako, 29.12., asi 4 hodiny pred jeho druhým zdravotným incidentom, mal pohovor so psychológom, ktorý taktiež nezistil samovražedné úmysly u pána gen. Lučanského.

Pán gen. Lučanský v cele cvičil, takže sa snažil zdravie si upevniť a udržať. Zo zverejnenej zápisnice z výsluchu pána gen. Lučanského vyplýva, že jeho vystupovanie bolo sebavedomé a že si bol vedomý nedostatku dôkazov pri preukazovaní jeho viny. Zrazu sa malo, podľa pani ministerky Kolíkovej, všetko razantne zmeniť a pán gen. Lučanský mal náhle, zo zatiaľ neznámeho dôvodu, sebevražedné sklony veľmi rýchlo nadobudnúť.

Dňa 29.12.2020 o 16:30, podľa záznamu z webu ministerstva spravodlivosti, pán gen. Lučanský ležal na posteli na chrbte, hlavou od dverí, na vizuálnu kontrolu odpovedal kývnutím hlavy. O 9 minút neskôr, pri pravideľnom výdaji stravy, ležal na bruchu smerom k dverám, bezvládne, okolo krku mal teplákovú bundu, zachytenú o vrchnú časť poschodovej postele. Do cely vstúpili dvaja dozorcovia, následne zavolali zdravotnícku pomoc.

Čo sa udialo počas týchto 9 minút?

Človek vydrží bez dýchania 4-5 minút, pri priškrtení ciev na krku omdlie za nejakých 1-3 minúty. Uviazanie teplákov tiež niečo trvá. Ako je však možné zaškrtiť sám seba v ležiacej polohe na bruchu? Pri ležaní na bruchu, váha tela škrteniu nepomáha. Ako vôbec môže v ležiacej polohe na bruchu k samouškrteniu dôjsť, keď krk pána gen. Lučanského bol svalnatý a masívny? Prečo by chcel niekto spáchať samovraždu tesne pred výdajom stravy, pri ktorej by ho pravdepodobne začali oživovať, čím by trápenie predĺžili?

Pani Lučanská, manželka pána gen. Lučanského, pri obhliadke tela zosnulého nevidela na jeho krku žiadne viditeľné stopy po škrtení.

Pani ministerka Kolíková cynicky a bez dôkazov tvrdí, že sa jedná o samovraždu. Niektoré okolnosti však túto verziu spochybňujú. Pokiaľ všetky nadnesené otázky nebudú uspokojivo zodpovedané, je možná aj verzia usmrtenia v dôsledku nedbanlivosti, náhody alebo zavinenia.

Cela, v ktorej sa stal incident, mala iste susedov, taktiež dozorcovia do nej vstúpili vo dvojici. Možno si rôzni ľudia pamätajú priebeh udalostí rôzne. Bude zaujímavé pozorovať, aké ďalšie okolnosti ešte vyplávajú na povrch.