A už je to tu: bezočivý a absurdný útok bruselskej homoloby proti Slovensku a konzervatívnej Európe. Čo odpovedia naši politici, napríklad kresťan Heger?

Stalo sa, čo sa dalo čakať. Bruselské semenisko progresívnych fanatikov z celej EÚ okamžite naskočilo na vlnu hystérie, ktorej poslúžila ako spúšťač nedávna vražda dvoch mladých ľudí. Ani keby to bolo celé naplánované, by to nemohlo lepšie zafungovať.

Európsky parlament prijal vo štvrtok deklaráciu k údajnej nenávisti voči LGBT ľuďom na Slovensku. Medzi predkladateľmi boli aj europoslanci reprezentujúci Slovensko Bilčík, Šimečka, Nicholsonová a Hojsík.

Deklaráciu podporilo 447 europoslancov, 78 bolo proti a 45 sa zdržalo hlasovania. Zástupcovia Slovenska hlasovali takto: za rezolúciu hlasovali Bilčík (Spolu), Jurzyca, Nicholsonová (SaS), Hojsík, Šimečka a Wiezik (PS), nehlasovali Beňová, Číž, Hajšel (Smer-SD), Lexmann, Štefanec (KDH) a Pollák (OĽaNO) a proti hlasovali Radačovský (Slovenský patriot) a Uhrík (Republika).

Rezolúcia sa odvoláva na zločin z 12. októbra spáchaný v centre Bratislavy a odsudzuje nenávisť a násilie voči LGBT ľuďom na Slovensku i v celej EÚ. Vyzýva slovenskú vládu, aby túto komunitu chránila pred nenávisťou a násilím. Nezabudla zdôrazniť, že vražda bola namierená proti komunite LGBT a bola motivovaná extrémne pravicovou ideológiou.

Rezolúcia vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že na Slovensku aj vysoko postavené osoby sa často vyjadrujú o LGBT ľuďoch veľmi urážlivo, agresívne a homofóbne, čím takéto prejavy legitimizujú. Píše sa tam, že „ovzdušie nenávisti, intolerancie a zastrašovania LGBT komunity na Slovensku vytvárajú nielen krajne pravicové a extrémistické hnutia, ale aj predstavitelia cirkevných a politických elít, ktorí sa usilujú aj o ďalšie obmedzenia práv LGBT komunity.“

Medzi príkladmi rezolúcia uvádza rozhodnutie Národnej rady doplniť do Ústavy SR vetu o tom, že manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou, referendum (neúspešné) o ochrane rodiny z roku 2015, nedávny pokus prijať zákon, ktorý by zakázal umiestňovať dúhovú vlajku na štátne budovy či skutočnosť, že v školách na Slovensku podľa Bruselčanov „chýba povinná, veku primeraná komplexná vzťahová a sexuálna výchova“.

Dodajme len, že toto zasahovanie do oblastí, ktoré spadajú do výlučnej pôsobnosti členských štátov, je od bruselských fanatikov absolútne nepatričné. Vrcholom potom je výzva, aby slovenskí politici odmietli akúkoľvek formu spolupráce s krajne pravicovými extrémistickými silami. Lenže ktoré to sú? Kto o tom rozhodne? Kam sa podel právny štát a pravidlo, že čo nie je zakázané a trestné, je legitímne? Na základe čoho bruselskí eurogestapáci chcú prikazovať slovenským politikom, s akými silami môžu alebo nemôžu rokovať?

A ako by sa dalo predpokladať, deklarácia od členských štátov požaduje lepšie vzdelávanie občanov, najmä mládeže o škodlivosti extrémistických ideológií. Najmä mladá generácia vraj má čoraz menšie obavy z fašizmu a nenávisti voči LGBT komunite, menšinám a Židom, a preto ju treba dôkladne vzdelávať. Rezolúcia tiež požaduje dôsledné vyšetrovanie prejavov nenávisti a dôkladné trestanie trestných činov z nenávisti.

Deklarácia od členských štátov požaduje, aby rozbehli a financovali (samozrejme z daní daňových poplatníkov) mediálne kampane proti naratívom zameraným proti LGBT ľuďom a programy na podporu miestnych organizácií a občianskych iniciatív s cieľom rozvíjať schopnosť obyvateľstva odolávať pravicovému extrémizmu. Požaduje, aby slovenský parlament urýchlene vypracoval a prijal akčný plán pre LGBT osoby, na prevenciu a boj proti rasizmu, homofóbii a transfóbii. Deklarácia tiež požaduje, aby na Slovensku poskytovatelia internetových služieb a prevádzkovatelia sociálnych sietí rýchlo a systematicky odstraňovali nenávistné prejavy zo svojich systémov a dôkazy dodávali súdnym orgánom.

Rezolúcia ďalej požaduje od Rady EÚ, aby zaviedla medzi tzv. „trestné činy EÚ“ aj nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti. Rezolúcia tiež vyzýva Poľsko a Maďarsko, aby prestali blokovať prijatie tejto deklarácie.

Dôležité je spomenúť, že rezolúcia hovorí aj o snahe preklasifikovať spomínanú bratislavskú vraždu na teroristický útok – bol by to vôbec prvý teroristický útok proti LGBT komunite v celej EÚ. Zmena klasifikácie toho zločinu sa vraj udeje, ak sa potvrdí, že šlo o teroristický útok. Lenže čo znamená výraz „ak sa potvrdí“? Najskôr to bude tak, že sa k veci vyjadrí nejaký „expert“, ktorý vyriekne verdikt: bol to teroristický čin. Od toho momentu budeme mať v EÚ veľmi vážnu teroristickú hrozbu a asi nie je úplne nereálna predstava, že celá tá ľudskoprávna a bezpečnostná mašinéria sa bude môcť konečne pustiť do akcie. To všetko kvôli jednému chlapcovi, ktorému preskočilo v hlave.

Ak je vôbec pravdou všetko to, čo sa v médiách o tej strašnej a smutnej udalosti píše, tak musí byť každému jasné, že ten mladý muž chcel v prvom rade bojovať proti kryptokratickému svetovému poriadku, proti nedemokratickému utajenému diaľkovému ovládaniu štátov a národov sveta, tak ako si ho on predstavoval na základe štúdia zahraničných, najmä amerických zdrojov. Toto treba zdôrazniť ako prvé.

Až potom môžeme hovoriť o zozname tých, ktorí sa vo väčšej či menšej miere podľa neho mali na tomto údajnom globálnom podvode zúčastňovať: o ovládaných štátnych elitách, o sprisahaní židovskej mafie, o premiérovi Hegerovi, o bývalom premiérovi Robertovi Ficovi (áno, aj jeho mal vrah spomínať ako svoj preferovaný cieľ) a tiež aj o LGBT komunite. Jej príslušníci mali tú smolu, že sa mu dostali pred mušku skôr ako Robert Fico, Eduard Heger alebo niekto iný z jeho zoznamu – taká je pravda, ak je pravdivá oficiálna verzia, ktorá sa dostala na verejnosť.

Toto všetko europarlament a najmä predkladatelia vyššie spomenutej deklarácie – akiste náhodou – opomenuli. Zneužili ojedinelý zločin psychopata, aby usporiadali v celej Európe festival nárekov nad útlakom LGBT komunity. Prelievajú krokodílie slzy nad týmto netypickým zločinom, ale kedy budú takto nariekať napríklad nad stovkami naozaj typických zločinov páchaných v EÚ migrantmi z iných kultúr? Kedy prijmú bruselskí pokrytci deklaráciu proti dlhému radu znásilnených a zavraždených obetí týchto skutočných zločinov z nenávisti voči Európe, európskej kultúre, kresťanskému náboženstvu?

Sotva vyschla krv na chodníku Zámockej ulice, už za pomoci svojej brilantnej progresívnej logiky objavili pozadie celej veci a nepriamych vinníkov: cirkev, „konšpirátorov“, konzervatívne kruhy. Ostáva len dúfať, že raz použijú takúto istú skvelú detektívnu logiku aj pri hľadaní vinníkov v prípade možno tisícov budúcich obetí svojich fanatických rusofóbnych sankcií, ktoré odstrihli Európu od lacného a spoľahlivého zdroja energií a idú ju uvrhnúť do bezprecedentnej krízy, ktorá privedie milióny Európanov do chudoby, zúfalstva a neriešiteľných životných situácií.

Ivan Lehotský