90. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

Prvou šťastnou náhodou, ktorá jej zachránila život, bolo to, že ako trojročné dieťa prežila krvavý masaker, ktorý sa udial v malej osade prie rieke Tise. Veľká horda Avarov ju prepadla a vyvraždila všetkých – mužov, ženy i deti. Ju však ochránil Perún a nedal jej zhynúť.

Druhou šťastnou náhodou, ktorá ju potom zachránila pred smrťou, bolo to, že deň potom ako Avari zanechali osadu – ktorú však najprv celú vydrancovali – úplne spustošenú a horiacu, s kopou mŕtvych tiel, tak do vyhorenej osady prišiel oddiel ozbrojených mužov vladyku Prvoslava, otca Drahoslavy.

Prvoslav ho vyslal na žiadosť nitrianskeho kniežaťa Mojmíra a ozbrojenci mali urobiť prieskum území v okolí Tisy a zistiť ako husto sú obývané malými slovanskými kmeňmi a či ich možno začleniť do Veľkej Moravy.

Keď už z diaľky videli, že osada je spustošená a vypálená, tak ju chceli obísť a pokračovať v prieskume územia ďalej. Napokon sa ale vodca ozbrojencov predsa len rozhodol, že sa  pôjdu aspoň nakrátko pozrieť do zhoreniska a možno objavia niekoho, kto ešte žije a im povie, čo sa stalo a kto to urobil.

Nikde však nebolo ani najmenšej známky života a keď už po krátkom čase  boli na odchode, tak jeden z mužov náhodou zazrel medzi troskami jedného domu malé tielko, ktoré, ako sa mu zdalo, javilo akési nepatrné známky života.

Keď zosadol z koňa, aby sa presvedčil, či sa nemýli a sa k doráňanému tielku malého dievčatku sklonil, tak zbadal, že celkom slabúčko dýchalo. Rýchlo privolal felčiara, ktorý ich sprevádzal a spoločne natreli rany dievčatka hojivými masťami, obviazali ich a potom ho zabalili do teplej  deky a vzali so sebou. Tak mu zachránili život.

Po návrate do Prvoslavovho hradiska ho ukázali jeho žene a porozprávali jej, ako ho našli a mu zachránili život, ako jedinej ktorá prežila vyvraždenie ľudí z osady, kde žila. Tej sa ho veľmi uľútilo a prehovorila vladyku, svojho manžela, aby si ho ponechali a vychovali.

Od toho času bola u nich a mali ju obaja radi ako ich vlastnú dcéru. Vyrástla v nádhernú mladú ženu. Nevlastní rodičia jej dali meno Dreňa, lebo, keď sa jej vypytovali, ako sa volá, tak bola ešte silne traumatizovaná z tragédie, ktorú sotva prežila a vedela povedať len toľko, že je z Drevne.

Dostala teda meno, ktoré sa podobalo názvu osady, z ktorej pochádzala, kde sa narodila a z ktorej, ako boli všetci presvedčení, bola jedinou, čo prežila.

Drahoslava a Dreňa sa veľmi dobre znášali a pociťovali k sebe veľkú vzájomnú lásku. O rok staršiu sestru, Drahoslavu, veľmi mrzelo a bolelo, keď mladšej sestre Dreni tragicky zahynul manžel, ktorého veľmi milovala.

Všemožne sa pokúšala pomôcť jej nájsť nového sympatického manžela, ale Drenino srdce sa nebolo schopné rozohriať ani pre jedného, ktorého jej našla.

Keď jej napokon začala dohovárať, aby už toľko nepreberala, lebo že už má dosť veľa jarí za sebou a preto, že je už najvyšší čas, aby sa vydala a konečne porodila deti, tak sa len trpko usmiala a povedala, že po tom, ako veľmi milovala svojho muža, sa už asi nikdy nedokáže zaľúbiť do nejakého iného, lebo žiadny sa mu nevyrovná.

***

Lesné ticho preťal vzdialený zvuk poľovníckeho rohu. Obaja chlapci zmĺkli a spozorneli, prestali sa dohadovať a naťahovať s matkou.

Takmer si boli istí, že to musel byť len ich otec a jeho družina, ktorý sa práve vracal z lovu zveriny.

Pokračovanie nasleduje

Roman Bednár

1. časť si môžete prečítať TU

….

88. časť si môžete prečítať TU

89. časť si môžete prečítať TU