Môj profil 
Predplatné
Návrh vznikal dva roky, je výsledkom diskusie expertov Ministerstva kultúry (MK) SR a zástupcov cirkví. Zákon sa má vzťahovať iba na registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, ktorých je v súčasnosti na Slovensku osemnásť. Návrh, ktorý predložilo ministerstvo kultúry, na dnešnom rokovaní schválila vláda.
„Návrh zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností zachováva doterajšiu výšku dotácie pre všetky cirkvi, ktoré doteraz túto možnosť využívali, v čom spočíva solidárnosť tohto návrhu s malými cirkvami,“ uviedlo pre agentúru SITA počas medzirezortného pripomienkového konania ministerstvo kultúry. Sociológ SAV Miroslav Tížik, ktorý sa cirkvami zaoberá, však oponoval. Tvrdí, že nový zákon malé cirkvi znevýhodní. „Avizovaná modifikácia existujúcich pravidiel znamená len jednu zmenu, a to posilnenie financovania katolíckej cirkvi v neprospech iných registrovaných cirkví. Napriek tvrdeniu o zachovaní solidarity s malými cirkvami je toto hlavný odkaz informácií, ktoré ministerstvo kultúry zverejnilo. Odvolávanie sa na výsledky sčítania je práve tým, čo naznačuje, že doteraz všetkým cirkvám prideľovaná suma by mala byť prerozdelená podľa počtu členov. Malé cirkvi na to doplatia, lebo z hľadiska ich organizácie a štruktúry je pri menšom počte veriacich, a rozptýlených, ťažšie a nákladnejšie ponúknuť adekvátny náboženský servis,“ povedal v júli pre SITA Tížik.
„Od 1. januára 2020 sa navrhuje zvyšovanie doterajšej výšky dotácie podľa valorizácie platov vo verejnej správe a miery inflácie v pomere 80/20. Toto zvýšenie dotácie sa jednotlivým cirkvám rozdelí podľa počtu ich veriacich zisteného pri sčítaní obyvateľov, čo predstavuje vyšší stupeň spravodlivosti tohto modelu. Navrhovaný zákon posilňuje vyššiu nezávislosť cirkví pri použití dotácie, ktorú možno použiť napríklad na financovanie výdavkov súvisiacich s bohoslužobnou, výchovnou, sociálnou a kultúrnou činnosťou cirkvi, vrátane mzdových a režijných nákladov,“ konkretizovalo svoj návrh MK SR. Štát si tak podľa rezortu kultúry ponecháva možnosť kontroly hospodárenia s príspevkom. Návrh zákona menuje aj účely, na aké sa príspevok štátu nemôže použiť a cirkvám ukladá povinnosť predkladať každoročne verejnú správu o hospodárení s poskytnutým príspevkom, čo podľa MK SR zvyšuje transparentnosť.
„Navrhované riešenie počíta so zachovaním súčasnej kontinuity tak, že výška príspevku pri jednotlivých cirkvách zostane minimálne na úrovni roka 2019, čo výrazne pomáha menším cirkvám,“ píše MK SR v dôvodovej správe k návrhu. Podľa analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy bude príspevok štátu na cirkvi a náboženské spoločnosti v budúcom roku 51 697 671 eur, v roku 2021 to má byť 54 106 782 eur, 56 411 731 eur v roku 2022 a 58 938 977 eur v roku 2023. V štátnom rozpočte je pritom na každý z rokov 2020 až 2023 zaistených 49 536 036 eur. Rozpočtovo nekryté prostriedky sa budú riešiť pri príprave rozpočtu na daný rok.
Príspevok sa má jednotlivým cirkvám rozdeľovať podľa toho, koľko dostali tento rok. „Cirkvám, ktorým v roku 2019 nebol poskytnutý príspevok zo štátneho rozpočtu, a cirkvám, ktoré budú registrované po nadobudnutí účinnosti navrhovaného zákona, sa poskytne príspevok na základe ich žiadosti a podľa počtu ich veriacich podľa posledného sčítania obyvateľov,“ objasnilo ďalej MK SR. Ministerstvo dodalo, že sa ruší doterajšia koncepcia, podľa ktorej sa výška mzdy duchovného z prostriedkov štátneho rozpočtu odvíjala od mzdovej tabuľky určenej nariadením vlády. Výšku mzdy duchovných si určia cirkvi podľa Zákonníka práce.
Doterajšia právna úprava vychádzala od roku 1949 z princípu prideľovania štátnej dotácie pre cirkvi a náboženské spoločnosti na platy duchovných, príslušné odvody do fondov a príspevku na prevádzku biskupských úradov, resp. ústredí cirkví. „Kľúčovým kritériom bol teda počet duchovných, ktorých si v ponovembrovom období ustanovujú cirkvi nezávisle od štátu. Štát nariadením vlády určoval len výšku platov podľa ich zaradenia. Platy duchovných sa valorizovali v rovnakej výške a čase ako platy pracovníkov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Priemerná výška platu duchovného v roku 2018 bola 605 eur,“ priblížilo súčasný stav pre SITA ministerstvo kultúry.
Vláda Slovenskej republiky deklarovala vo svojom programovom vyhlásení zámer vypracovať novú legislatívnu úpravu financovania cirkví a náboženských spoločností. Prijatie zákona je zároveň predpokladom na splnenie záväzkov vyplývajúcich zo Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou a zo zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami.
Podľa sčítania ľudu v roku 2011 sa najväčší počet veriacich prihlásil k Rímskokatolíckej cirkvi – 3 347 277 veriacich, čo je 62,02 percenta z celkového počtu. Ďalej nasledujú cirkvi s výrazne nižším počtom veriacich – Evanjelická cirkev augsburského vyznania s 5,86 percenta, Gréckokatolícka cirkev s 3,83 percenta a Reformovaná kresťanská cirkev s 1,83 percenta veriacich. Potom sú už len cirkvi, ku ktorým sa neprihlásilo ani jedno percento veriacich, najväčšia z nich je Pravoslávna cirkev s 0,91 percenta.
