Môj profil 
Predplatné
Dôvodom Anastáziových každodenných návštev v dome kupca Nestoria bola jeho horúca vášnivá láska ku krásnej Meline, z ktorej mal veľkú radosť aj jej otec. Všade sa natešene chválil svojím nastávajúcim zaťom. Bol si už celkom istý, že Anastázius sa ním aj čoskoro stane, aj keď ho ešte nepožiadal o ruku jeho dcéry.
Mladí ľudia boli do seba veľmi zamilovaní a Melina si bola tiež úplne istá, že ich dokonalému šťastiu na celý život nestojí v ceste už vôbec nič. Anastázia však po čase začalo stiesňovať jeho svedomie. Lebo nikdy nebolo jeho zvykom niečo dôležité zatajovať.
A tak sa nemohol ubrániť nepríjemnému pocitu, že túto nádhernú ženu, ktorá ho milovala úprimne a nezištne z celého svojho srdca, svojím spôsobom zavádza. Až dosiaľ jej totiž nepovedal ani slovo o svojich ctižiadostivých plánoch a o svojich cieľoch.
Niekoľkokrát sa už chystal porozprávať sa s ňou o tom, ale zakaždým to odložil, dobre vediac, aký smútok a žiaľ sa jej zmocní, keď sa všetko dozvie. Chcel len to, aby si dopriali ešte nejaký čas ničím nenarúšanej sladkej a opojnej lásky.
Napriek tomu ho to ťažilo na duši a veľmi dobre vedel, že Melinu zalejú horké slzy, keď jej vyjaví, že má už dlho pevný a nezlomný úmysel odisť na dlhšiu dobu do vzdialených cudzích krajín, aby sa ešte viac zdokonalil vo vede a aby nadobudol nové poznanie. Jeho neskrotnú túžbu po nových vedomostiach a neobyčajných zážitkoch a skúsenostiach nemohla uhasiť ani len jeho plamenná láska k Meline a ani jej náruživé bozky a objatia a ani divoká náruživosť jej zvodného tela.
Už si aj nadával do zbabelcov a egoistov, lebo zakaždým, keď jej už, už chcel povedať, že už zanedlho bude od nej nesmierne ďaleko, za nespočetnými vrchmi, dolinami i púšťami, tak sa mu stiahlo hrdlo a nedokázal sa jej priznať s tým, že ju zanechá a odíde do diaľav a že vôbec nie je isté, či sa odtiaľ niekedy aj navráti.
Bola by to najťažšia spoveď jeho doterajšieho života a na jej konci by ho určite nečakalo rozhrešenie z jej malinových úst.
A Melina akoby nejasne cítila neblahú predzvesť, ktorá sa začala ako tmavý veľký mrak vznášať na jej jasnej oblohe šťastia, z ktorej odrazu hrozili prísť hromy a blesky a zničit všetky tie nádherné pocity, ktoré jej darovala láska. V takých chvíľach zlej predtuchy ho zasypávala stovkami bozkov lásky a nežne ho objímala. Potom sa k nemu náruživo privinula celým svojím telom a keď cítil na sebe jej vzrušením sa vlniacu hruď, tak ho to v takých chvíľach takmer pripravilo o rozum. A opäť nemohol inak, ako svoje ťaživé priznanie zas len odložiť.
***
Aj v túto noc, keď bol zase raz u svojej krásnej milenky – ani jeden z nich nemohol tušiť, že mala byť už ich poslednou – tak sa milovali, ako vždy s neutíchajúcou vášňou ich mladých tiel. Keď mladý muž vnikol do jej vzrušením sa chvejúceho roztúženého tela, tak Melina ho prijala naplnená dychtivou nedočkavosťou a už po chvíli sa z jej úst vydierali vzdychy a stony narastajúcej a postupne priam explodujúcej telesnej rozkoše, ktorá ju prenášala do iných dimenzií. Spolu sa vzďalovali v milostnom tranze od zeme a stúpali k hviezdam žiariacim v ich slastnom raji lásky.
Keď zavčas ráno od nej odchádzal, tak si odrazu uvedomil, že ju ešte nikdy predtým nezažil takú vášnivú, a to napriek tomu, že bola pre neho vždy tým najvyšším stelesním ženskej vášne. Melina pozerala za ním z okna s pohľadom clivým, ako nikdy predtým, hoci jej na to nedal ani najmenší dôvod.
***
Byzancia a Bagdad mali v tom čase najmä v oblasti vedy a umenia intenzívne vzájomné prepojenie a byzantský bazileus a bagdadský kalif si navzájom prejavovali vzájomný rešpekt a uznanie.
Na veľkolepom dvore kalifa z Bagdadu si veľmi uctili najmä vysoké matematické poznanie Leona a neobyčajné filozofické vedomosti Fotia. Na cisárskom dvore v Konštantinopole zas mimoriadne obdivovali výnimočné maliarske umenie významných arabských umelcov a nanajvýš neobyčajné vedomosti v astronómii, ktorými sa vyznačovali takmer bez konkurencie arabskí mudrci.
A tak sa obaja – byzantský cisár i kalif z Bagdadu – snažili privábiť na svoj dvor práve tie výnimočné osobnosti z druhej kultúry, ktoré sami ešte doma z veľkej časti postrádali.
***
Bol podvečer toho istého dňa, keď ráno sa Anastázius rozlúčil s Melinou po vášnivej noci, ktorú s ňou strávil. Ale prv, ako sa chcel opäť vybrať k nej, tak sa ešte zastavil vo svojom obľúbenom kafenione, ktorý bol v blízkosti Zlatého Rohu, kde mal dohovorené stretnutie s dvoma dobrými priateľmi.
Nemohol tušiť, že túto noc už nebude tráviť v slastnom a horúcom objatí svojej náruživej Meliny. Ale to nebolo všetko, čo mu osud úplne neočakávane a prekvapujúco chystal. Nemal totiž stráviť u Meliny len túto noc, ale už ani žiadnu inú noc vo svojom živote. Toto sa mal však dozvedieť až oveľa neskôr.
Slnko už zapadalo a mladí muži sa po hodine družného rozhovoru už pomaly chystali rozlúčiť, keď sa v kafenione objavili dvaja exoticky a vznešene vyzerajúci cudzinci. Oblečení boli v nápadných dlhých tmavých kaftanoch, prešívaných zlatom a striebrom.
Boli to dvaja vznešení Arabi. Oči všetkých prítomných boli upreté na nich, len traja mladí muži, ktorí už vstali a sa navzájom lúčili, im nevenovali nijakú pozornosť. A práve k nim zamierili obaja cudzinci.
Starší z nich sa obrátil na nich v celkom obstojnej gréčtine:
„Prichádzame z ďalekej Arábie v poverení veľkého a ctihodného kalifa z Bagdadu. Chceme hovoriť s učeným Anastáziom. Vie niekto z vás, kde ho môžeme nájsť?“
Pokračovanie nasleduje
Roman Bednár
1. časť si môžete prečítať TU
….
68. časť si môžete prečítať TU
69. časť si môžete prečítať TU
.JPG)
.jpg)
.jpg)
