63. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

Bratislava 18. mája 2019 (HSP/Roman Bednár/Foto:Screenshot:YouTube)

„Ako si ctihodný Eudoxios už pripomenul a zdôraznil“, zapojil sa do diskusie Fotios a pokračoval: „je to skutočne tak, že ľud potrebuje takú teológiu, ktorá na jeho predstavy o tom, ako sa má priblížiť k svojmu Bohu a ako sa má s ním spojiť, nekladie príliš vysoké nároky. A preto nemôžeme a nesmieme mu vziať možnosť, aby pociťoval a zažíval svätosť a dokonca i prítomnosť svojho Boha, v ktorého verí, aj vo svätcoch, apoštoloch, mučeníkoch, i v ich posmrtných pozostatkoch, ako aj v ostatných svätých symboloch a kultových predmetoch

V tejto veci mám tú istú mienku, ako veľký filozof Konštantín, môj niekdajší študent a pre mňa nikdy nezabudnuteľný človek, ktorého vysoko rešpektujem.

A to znamená, že nemôžem súhlasiť s tvojím názorom a ani s názorom ctihodného a nadovšetko učeného Leona Grammatika, nášho priateľa. Teológia, ktorú hlásate a presadzujete vy, to značí kresťanská viera v Boha bez uctievania svätých obrázkov, ikon a všetkého čo k tomu patrí, je pre pospolitosť priveľmi abstraktná a pre náš ľud veľmi vzdialená. Niečo také nie je pre vieru, pre pevnú vieru v Jediného Boha, ale vôbec dobré. A preto podľa mňa to nie je ani prijateľné.

Je to totiž ťažká a náročná teológia a okrem učených teológov ju bude v najlepšom prípade vyznávať len malá vrstva vzdelaných Byzantíncov. Ešte v tejto súvislosti pripomeniem, že aj židia, ktorí tiež praktizujú podobnú, ba dokonca ešte abstraktnejšiu teológiu, mali s ňou veľmi dlho problémy a spočiatku sa neraz utiekali k svojim pôvodnym bôžikom, ktorým oveľa ľahšie rozumeli. A Mojžiš ich musel dlho presviedčať, kým ich zanechali a uverili konečne na jeho Jahveho.

Boli a sú ale celkom iným národom ak my, Byzantínci. Sú malým národom s veľkým počtom múdrych rabínov a širokou vrstvou vzdelaných ľudí. Ich dlhá história bola plná religióznych sporov a zápasov a je svedectvom toho, že ich ponímanie náboženstva a ich predstava o Bohu-Jahvem boli mimoriadne náročné na pochopenie. Aj preto sa ich náboženstvo neujalo nikde a v podstate ostalo ohraničené len na židovský národ.

Nijaké iné národy židovské náboženstvo neprijali, lebo mu nerozumeli a nedokázali sa s ním stotožniť. Na druhej strane musíme uznať, že podstata ich náboženstva bola nesmierne vznešená a jedinečná a takmer celá kresťanská teológia je vybudovaná práve na nej.“

Aj cisár Michal sa pridal niekoľkými vetami k Fotiovmu názoru. Podporili ho aj učený Demeter z Rhodosu a veľký mudrc Charusmenos zo Samosa, ktorí prišli spoločne o niekoľko minút neskôr k rozhovorom.

Charusmenos mienil:

„Dobrá teológia musí za každých okolností zdôrazňovať veľký význam toho, aby sa uctievanie svätých symbolov nestalo samoúčelovou záležitosťou, ale aby sa za každým kultovým objektom videlo a vnímalo účinkovanie samého Boha nebeského, v celej jeho veľkosti a nekonečnej moci.“

Učená diskusia cisára a jeho múdrych spoločníkov trvala dlho do noci a v jej priebehu cisár prejavil neskrývane niekoľkokrát svoj obdiv nad neobyčajným poznaním Anastázia a povzbudil ho do ďalších štúdií.

V tých chvíľach nikto z nich a ani sám Anastázius nemohli ani len tušiť za akých zvláštnych okolností sa raz skrížia životné cesty jeho a veľkého filozofa Konštantína i jeho brata Metoda.

Keď už skončili a návštevníci sa chystali odísť, tak cisár obdaroval na znak svojho veľkého uznania Anastázia drahocenným zlatým prsteňom a povedal mu, že ho aj nabudúce očakáva pri učených rozhovoroch.

***

Od prvej návštevy Anastázia u cisára prešlo niečo vyše roka. Mladý muž medzičasom už ukončil svoje filozofické i lekárske štúdiá na preslávenej Magnaurskej univerzite. Jeho mimoriadne nadanie mu umožnilo, že oboje skončil súčasne.

Mal dvadsaťdva rokov a nachádzal sa v plnom rozkvete svojich mladých síl a svojich schopností. Aj naďalej zostal pracovať u Johanna z Kapadokie.

Nerozprával sa o tom s nikým, ale už nejaký čas bol rozhodnutý, že odíde z Konštantinopolu. V podstate už len vyčkával na vhodnú príležitosť, aby sa vybral na ďalšie štúdiá do Arábie a do Egypta.

Už dlhšiu dobu pociťoval v sebe neodolateľnú túžbu po tom, aby spoznal Orient a veľké poznanie jeho mudrcov a vedcov, odkiaľ pochádzalo aj celé, zatiaľ ešte nedokonalé a obmedzené poznanie Európy.

Pokračovanie nasleduje

Roman Bednár

1. časť si môžete prečítať TU

….

61. časť si môžete prečítať TU

62. časť si môžete prečítať TU