V tomto prípade sa nenechali dvakrát ponúkať. Vôňa ešte teplého a čerstvého chleba okamžite vydráždila ich nosy a každý z nich si vzal dva bochníky. Zaplatili mu o čosi viac ako si zapýtal. Len čo si začali na bochníkoch pochutnávať a si ich pochvaľovať, tak Filiala niekto odzadu poklepal po ramene. Nevrlo sa otočil a pozeral do oči mladého, veľmi vysokého čierneho Afričana, štíhleho, ale svalnatého, s nápadne vajcovitou formou lebky. Za ním stáli dvaja podobne vyzerajúci čierni muži, zrejme jeho súkmeňovci.

Kapitán prežúvajúc svoj chlieb sa podráždene opýtal čo od neho chce. Černoch sa hneď v celkom dobrej gréčtine pokorne ospravedlnil, že ho vyrušuje. Povedal mu, že on a jeho spoločníci sú Núbijci z Egypta a že by boli veľmi radi, keby ich vzal so sebou na loď, lebo práve zistili, že sa plaví až do Alexandrie.

Filialos zvraštil čelo a na tvári sa mu zračilo zjavné prekvapenie, ale aj nedôvera. Nešlo mu nijako do hlavy, odkiaľ tento jednoduchý a podľa všetkého aj nevzdelaný čierny muž, mohol poznať cieľ jeho cesty.

Zakotvil v prístave predsa len pred niekoľkými minútami a o tom, kam sa plaví, nehovoril tu s nikým. Okrem toho jeho muži, ktorí cieľ poznali, mali prísne zakázané o tom s niekým cudzím hovoriť a tí ho poslúchali na slovo.

Osopil sa preto nahnevane, plný nedôvery a podozrievania na Afričana pred ním:

„Odkiaľ máš ten hlúpy nezmysel, kto ti povedal, že som na ceste do Afriky? Alebo si azda jasnovidec, ale veľmi mizerný? Vidím ťa po prvý raz a okrem mojich mužov, ktorí sú všetci ešte na palube, môj cieľ plavby nepozná nikto. Tak von s tým, ale rýchlo! Odkiaľ vieš, kam sa poplavím, keď vyrazím na more zo Zlatého Rohu?“

„Kapitán môj“, odvetil strojene dôverným hlasom muž z Afriky a pokračoval:

„Pre toho, kto vie dobre pozorovať a správne používať hlavu i oči, zisťovať a objavovať veci, ktoré pre iných ostávajú zahalené tajomstvom, to nie je žiadnym problémom. A ja si dovolím povedať, že patrím k takým ľuďom.

Pre mňa preto bolo veľmi ľahké a nebol to najmenší problém zistiť, kam povedie tvoja najbližšia plavba. Keď ste sa už blížili k prístavnému mólu, tak som bol v prístave a pozorne som sledoval tvoju loď. Podľa viacerých príznakov na nej, som zbadal, že na mori vás musela postihnúť neobyčajne silná a nebezpečná búrka, lebo takmer všetky plachty boli poškodené a jeden zo sťažňov bol nalomený. Okrem toho som si všimol, že na palube bolo rozložených niekoľko opracovaných cédrových stromov.

Počas búrky určite navlhli, hoci boli uložené v podpalubí, kam musela preniknúť morská voda v dôsledku veľkého vlnobitia. Tvoji muži ich preto vyvliekli na palubu, aby ich horúce lúče byzantského slnka rýchlo vysušili, a tak vzácne cédrove drevo, aby nestratilo svoju kvalitu.

No a teraz povedzže mi kapitán môj, kde je taký obrovský záujem o kvalitné cédrove drevo z ďalekých libanonských hôr, ak nie práve v Egypte?“

Oči Filiala sa po dlhej a naozaj mimoriadne umnej a prefíkanej odpovedi čierneho Núbijca – ktorého so záujmom mlčky pozoroval aj Anastázius – veľmi rozšírili prekvapivým, ale nanajvýš uznanlivým úžasom.

Neodpovedal ihneď, len sa mužovi s čiernou kožou krátko uprene pozrel do tváre a potom neodpovedajúc na jeho poslednú otázku, mu sám položil otázku, pričom tá znela ako nepriama odpoveď na jeho dotaz:

„Povedz mi, odkiaľ ale vieš aj to, že máš do činenia s kapitánom lode a nie s obyčajným námorníkom?“

Filialos vždy kládol dôraz na to, aby sa ničím neodlišoval od svojich mužov, a na lodi i mimo nej sa obliekal presne tak ako aj oni a okrem toho jeho hlavu nepokrývala nikdy ani široká čierna čelenka, akú nosievali všetci kapitáni byzantských obchodných lodí.

„To bolo pre mňa zo všetkého najľahšie zistiť“, odpovedal čierny muž a na tvári sa mu objavil mierne ironický úškrn, akoby chcel naznačiť, že nie všetci černosi sú hlúpi ako opice. Potom pokračoval:

„Tvoju autoritu kapitána ti možno vyčítať hneď z tvojho pohľadu a z tvojich ráznych posunkov a tvoje sebavedomé veliteľské správanie mi len potvrdzuje, že som sa nemýlil.“

„Si naozaj čertovský, mimoriadne bystrý chlapík. Zapáčil si sa mi veľmi, lebo vieš skvele hýbať rozumom, čo možno povedať len o máloktorých ľuďoch.

Keďže teraz zanechám v Konštantinopole môjho veľmi učeného mladého priateľa, tak na ďalšej ceste, ktorá končí naozaj v Alexandrii, sa mi veľmi zíde spoločnosť človeka, s ktorým sa možno rozprávať aj duchaplným spôsobom. Moji muži toho v hlave veľa nemajú a okrem lode, peňazí a prístavnych prostitútok ich sotva niečo iné zaujíma.

Získal si si moje sympatie a na loď ťa vezmem dokonca len za polovicu obvyklej sumy, ktorú kapitáni lodí pýtajú za prevezenie z Konštantinopolu do Alexandrie. Ako vidíš celkom si si ma získal. A ešte niečo ti poviem, čo ťa istotne poteší. So mnou sa do Alexandrie dostaneš oveľa skôr, ako s inými loďami, lebo žiadna sa v rýchlosti nevyrovná mojej lodi.“

Pokračovanie nasleduje

Roman Bednár

1. časť si môžete prečítať TU

….

44. časť si môžete prečítať TU

45. časť si môžete prečítať TU