Bratislava 30. augusta 2018 (HSP/Sputnik/ Foto: Sputnik / Igor Zarembo)
Už o nedlho sa na pultoch slovenských predajní objavia vybrané potraviny so značkou „Vyrobené bez použitia GMO“. To je výsledkom projektu spoločnosti Agrocert, ktorá udeľuje certifikáty pre subjekty vstupujúce do výroby vybraných potravín.
Agrocert udeľuje dva druhy certifikátov: „Vyrobené bez použitia GMO” a „Slovak soya”. Dôraz na sóju sa kladie z toho dôvodu, že je súčasťou sójového extrahovaného šrotu. Toto krmivo na Slovensko dovážame aj z krajín ako USA, Brazília či Argentína, kde je GMO využívané vo veľkom. A tak sa i napriek legislatívnemu zákazu pestovania GMO plodín v EÚ v členských krajinách únie objavujú GMO produkty vstupujúce do procesu chovu hospodárskych zvierat.
Sójovo sebestační
Marek Lukáčik zo spločnosti Agrocert pre Sputnik hovorí, že Slovensko by sa od GMO sóje mohlo úplne odpútať a byť v jej produkcii pre domácich spotrebiteľov sebestačné.
Tu je zároveň šanca získať certifikáty „Vryobené bez použitia GMO” a „Slovak soya”.
Prvá značka je podľa spoločnosti určená „pre právnický subjekt alebo fyzickú osobu, ktorej predmetom podnikania je okrem iného obchodovanie s rastlinnými a živočíšnymi komoditami, spracovanie a výroba krmív a kŕmnych zmesí, chov hospodárskych zvierat pre potravinárske účely, spracovanie a produkcia mäsa, mlieka, vajec až po finálny potravinársky výrobok na pulte.”
Druhá je štandardizovaná pre osivo, zber a spracovanie sóje na území Slovenska. Táto značka je určená pre právnický subjekt alebo fyzickú osobu, ktorej predmetom podnikania je okrem iného pestovanie hospodárskych plodín za účelom ich predaja do obchodnej siete, množenie osiva, resp. spracovanie sójových bôbov na výrobu krmív.
Projekt podporuje aj ministerstvo pôdohospodárstva, resp. ministerka Matečná. Tá podľa Lukáčika „na pôde EÚ prezentovala a zastáva možnosť výroby slovenských potravín bez použitia GMO. Pričom príprava projektu prebiehala v úzkej spolupráci z MPRV SR a jemu podriadených kontrolných orgánov.”
Získať takýto certifikát nemusí byť pre pestovateľov, chovateľov či ďalšie subjekty vôbec zložité. „Jediná „komplikácia” pre chovateľa spočíva v deklarácii kŕmnej zmesi, že ak výrobca kŕmnej zmesi použil dovozové sójové šroty, ktoré sú GMO, nespĺňa kritéria certifikácie, nakoľko sa jedná práve pri sójových šrotoch o kritický bod. Pokiaľ nekŕmi sójou vôbec, resp. má sóju deklarovanú ako bez GMO, resp. sóju certifikovanú na Slovak Soya, spĺňa kritéria na certifikáciu značky „Vyrobené bez použitia GMO”,” hovorí Lukáčik.
S pomocou certifikátu Slovak soya je pri výrobe konkrétnych potravín možné úplne vylúčiť kontamináciu GMO plodinami a s použitím ďalšieho certifikátu Vyrbené bez GMO má zákazník možnosť siahnuť po takejto potravine. Lukáčik síce nechcel pre Sputnik povedať konkrétny termín no dodal, že „verejnosť sa so značkou „Vyrobené bez použitia GMO” môže stretnúť vo veľmi krátkom čase pri mliečnych produktoch, vajciach a mäse.”
Výhody GMO
Milan Lukáčik nekonkretizoval riziká, ktoré by využívanie GMO produktov mohlo priniesť. „Akademickú debatu, či GMO áno alebo nie, nerozoberáme a neriešime, nakoľko na našom území sa GMO sója pestovať nemôže,” povedal. V príručke, ktorú Agrocert vydal pre záujemcov o certifikát sa však píše, že napriek mnohým overovaniam nie je ešte celkom jasný vplyv a dopad na životné prostredie a biodiverzitu krajiny resp. územia na ktorom sa GM plodiny pestujú. „Predpokladá sa veľké riziko najmä v nástupe rezistencie, kedy môže dôjsť k prelomeniu bariéry v GM plodine s následným možno nepredvídateľným dopadom na ostatné hospodárske a kultúrne plodiny v danom regióne,” uvádza Agrocert.
V akademických debatách o geneticky modifikovaných rastlinách je aktívny profesor Michail Geľfand — bioinformatik z Fakulty bioinžinierstva a bioinformatiky Moskovskej štátnej univerzity. Geľfand patrí k priaznivcom genetickej modifikácie a zároveň spochybňuje kritiku, ktorej genetická modifikácia čelí.
Ruský bioinformatik vidí niekoľko pozitív Genetickej modifikácie. Prvým je zvýšenie odolnosti proti škodcom a chorobám, čo zároveň znižuje používanie chemických insekticídov. Druhým pozitívom je zvýšenie odolnosti voči herbicídom. „Súčasne sa menia poľnohospodárske technológie — herbicídy sa zavádzajú raz na začiatku sezóny a nie v malých dávkach počas celej sezóny, takže na začiatku plodov nie je v pôde úplne žiadna pôda,” hovorí profesor a dodáva, že poslednou výhodou je zlepšenie spotrebiteľských vlastností, ako napríklad obsah vitamínov.
V USA a v Číne sa geneticky modifikované rastliny využívajú vo veľkom. V Rusku a Európe je situácia odlišná. Ako únia, tak aj Rusko, de facto zakázali pestovanie geneticky modifkovaných potravín. Geľfand upozorňuje, že na ruský zákon z roku 2015 odmietavo reagovala Ruská akadémia vied, no jej námietky boli ignorované. „Situácia v Európe je hanebná. Tlak zo strany voličov vystavených masívnemu vplyvu zo strany rôznych záujmových skupín vedie k tomu, že politici prijímajú rohodnutia, ktoré nie sú založené na vedeckých výsledkoch,” hovorí profesor dodávajúc, že túto histériu podporujú aj médiá. Ochotne sa pri tom odvolávajú na pochybné výskumy nízkej vedeckej kvality či dokonca sfalšované.
K používaniu označení „bez GMO” je Geľfand skeptický. Podľa jeho názoru neprinášajú spotrebiteľovi žiadnu užitočnú informáciu a skôr ide o marketingový ťah. „Užitočnejšie by boli nálepky „vypestované s použitím hnoja” pri tzv. organických produktoch. Hnoj je, na rozdiel od genetickej modifikácie naozaj škodlivý. Obsahuje mnoho patogénov ako baktérie a vírusy. GMO nebolo príčinou žiadneho ochorenia či úmrtia, no epidémia spôsobená baktériou e.coli zo Senovky gréckej v Nemecku v roku 2011 spôsobila smrť polstovky ľudí a ochorenie štyroch tisícok,” dodáva Geľfand.
Artur Bekmatov