Môj profil 
Predplatné
„Ach, ani len netušíš, ako veľmi som len túžil po tom, aby som ťa mohol opäť stretnúť, opäť uvidieť. Všade som chodil, všade som ťa hľadal, ale nikde som nedokázal najsť dom, ku ktorému som ťa vtedy večer doprevadil.“
Anastázius bol taký prekvapený jej neočakávaným zjavením sa v jeho blízkosti, že niekoľko krátkych okamihov mal dojem, že to všetko je len pekný sen, ktorý sa čo nevidieť rozplynie.
Potom si však rýchlo a nadšene uvedomil, že žena, ktorú má pred sebou, je skutočne realitou.
Arsinoe sa na neho natešene usmievala, dávajúc tak najavo, že je veľmi rada, že ho vidí. Podala mu ruku a s nehou v hlase sa ozvala:
„Ja som ťa nehľadala, lebo som s istotou vedela, že k nám prídeš – že k nám musíš prísť.
Musel sa pri týchto jej slovách znova podiviť, ale skôr ako sa jej opýtal na to, odkiaľ mohla mať takú istotu, zaznel hlas starého rabína, ktorý začal vyjasňovať celú túto záhadu:
„Musíš vedieť, že Arsinoe je moja drahá dcéra, ktorú nadovšetko milujem. Tak a teraz už vieš, prečo ti musím byť navždy vďačný a zaviazaný.
A ak si sa podivil na tom, ako si mohla byť istá, že ťa uvidí, tak na to je jednoduchá odpoveď. Vedela, že urobím všetko preto, aby som sa ti poďakoval osobne. A bola si istá, že moje pozvanie neodmietneš.“
Rabín vstal. Pristúpil k Anastáziovi a srdečne ho objal, a to isté po otcovi urobila aj Arsinoe. Mladý muž ich objal tiež a chvíľu tak zotrvali.
Keď už všetci traja sedeli pri malom stolíku, ozval sa Anastázius:
„Ctihodný rabín, som nesmierne rád, že som mohol tvojej dcére pomôcť, a to doslova v poslednej chvíli, ale to určite už vieš od Arsinoe. Pomohol by som však každej žena, ktorá by sa ocitla v podobnej situáciii, lebo neznášam, ak si muži vynucujú telesnú rozkoš od žien takým odporným a trestuhodným spôsobom.
Ženy si veľmi ctím a mám voči nim rešpekt. A väčšiu krásu ako je krása žien, Stvoriteľ zrejme nestvoril – som jej obdivovateľom.
Tu u vás v Alexandrii som zistil, že tunajšie ženy patria k najkrajším, ake som kedy na mojich cestách stretol. Okrem toho majú bystrý rozum, sú dobre urastené, mimoriadne pôvabné a vyznačujú sa aj láskavým srdcom. Všimol som si ale, že najkrajšie z nich sú tie, ktoré sú zo zmiešaných manželstiev.
A tvoja dcéra je toho najlepším dôkazom.“
„Viem, syn môj, viem to dobre.“
Starý rabín hovoril s Anastáziom takým dôverným milým hlasom, akoby ho už bol prijal do rodiny. A pokračoval:
„Arsinoe je skutočne tým najkrajším a najvzácnejším kvetom Alexandrie, jej najkrajšou dcérou. To povie každý, kto ju uzrel a je jedno či je to žid, moslim alebo kresťan.“
Rozprávajúc takto o Arsinoe, pozeral na ňu očami uchváteného otca, ktorý svoju dcéru nesmierne obdivuje.
„Ešte ti chcem o nej povedať niečo, čo len málokto o nej vie a čo ti pri vašom stretnutí nepovedala.“
„Som na to jej tajomstvo veľmi zvedavý, ale ešte predtým, ako mi ho prezradíš, sa ťa chcem na niečo opýtať.“
Riekol Anastázius a položil mu otázku:
„Nerozumiem tomu, že ako si mohol vedieť, že práve ja som ten muž, ktorý pomohol tvojej dcére – veď predsa som Arsinoe nepovedal, kto som?“
Pokračovanie nasleduje
Roman Bednár
1. časť si môžete prečítať TU
….
131. časť si môžete prečítať TU
132. časť si môžete prečítať TU
