130. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

Cestou k jej domovu sa živo a hlučne rozprávali o Alexandrii, o živote v nej a o jej obyvateľoch. Arsinoe bola trochu sklamaná, že sa takmer vôbec nič nedozvedela o svojom sprievodcovi, ktorý jej o sebe prezradil len toľko, ako sa volá a že prišiel do Alexandrie z Bagdadu v obchodnej záležitosti.

Sama sa ho nechcela na nič vypytovať, lebo nechcela, aby si myslel, že je dotieravá. Okrem toho si bola istá, že sa ešte uvidia a potom sa o ňom dozvie určite viac. Vedela, že Anastáziovi na nej záleží.

A ten jej to aj prejavil. Keď prišli k jej rodičovskému domu vo veľkej židovskej štvrti mesta a sa začali lúčiť, tak obaja cítili, že ich srdcia zahoreli vzájomnou láskou. Na Anastáziovu otázku, kedy sa uvidia, Arsinoe odpovedala vetou, ktorá mu prezradila, že mladá krásavica ho bezpodmienečne chce opäť uvidieť, a to ešte viac rozplamenilo jeho zamilované srdce:

„Teraz už vieš, kde bývam, a tak ma prídi navštíviť, keď vybaviš svoje veci, ktoré ťa doviedli do Alexandrie.“

Prv ako jej stačil položiť ďalšiu otázku, tak Arsinoe mu už aj zmizla z dohľadu a kovová brána domu za ňou zapadla.

***

Medzičasom sa Anastázius v Alexandrii už veľmi dobre zorientoval – stretol sa aj s niekoľkým významnými osobnosťami z Bagdadu, ktoré v meste žili a tie mu dali dôležité informácie. Už veľmi dobre obsiahol pomery a situáciu, ktoré ovládali život v meste.

Aj sám sa mohol presvedčiť, že kopti i židia sú v práve, keď obviňujú skorumpovaného a chamtivého miestodržiteľa. Potvrdili mu to dokonca aj dvaja alexandrijskí Arabi, pôvodom z Bagdadu. Aj tí ho vyhlásili za jedinú príčinu nepokojov v meste a za zodpovedného za zhoršenie situácie.

Pred troma dňami Anastázius oficiálne navštívil miestodržiteľa. Ten ho prijal povýšenecky a arogantne, ale ho veľmi zle odhadol, lebo Anastázius sa úmyseľne dával prehnane veľmi pokorne a spočiatku ničím nedával najavo, že jeho osobnosť má toľko kvalít, že jeho proťajšok bol voči nemu len nadutý hlupák. Ten si naivne myslel, že nemá ani potuchy o skutočných pomeroch v Alexandrii a že mu môže nahovoriť čokoľvek.

Okrem toho zbadal podľa jeho reči, že nie je Arabom, ale len kresťanský cudzinec z Bagdadu, a tak ho podcenil ešte viac.

Ale potom v priebehu rozhovoru malý ľstivý bruchatý nafúkanec veľmi rýchlo zbadal, že má pred sebou muža nesmierne vzdelaného a zbehlého vo všetkom a i veľkého znalca politiky a diplomacie. A naviac nestačil otvárať oči nad tým, čo všetko vedel o Alexandrii a o situácii v meste.

V duchu musel skonštatovať, že muž pred ním má skvelé poznatky o vnútorných záležitostiach mesta a pozná ich tak dobre ako aj on.

Ukázalo sa, že Anastázius sa správne rozhodol, keď s návštevou u miestodržiteľa počkal a najprv si o všetkom urobil obraz sám.

Pokračovanie nasleduje

Roman Bednár

1. časť si môžete prečítať TU

….

128. časť si môžete prečítať TU

129. časť si môžete prečítať TU