Gaza 1. júna 2020 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP/DPA-Wolfgang Kumm)
Tento rok uplynie 10 rokov od dňa konfliktu medzi izraelskou Armádou obrany (operácia Morská breza) a aktivistami hnutia Free Gaza Movement na lodnom konvoji, ktorému takisto hovoria Flotila slobody
V noci z 30. na 31. mája sa šesť lodí konvoja priblížilo k izraelskému pobrežiu v snahe preraziť izraelskú blokádu pásma Gazy, ale zastavila ich izraelská námorná pechota.
V dôsledku stretu 120 km od zóny blokády bolo zabitých 10 aktivistov, tureckých občanov, a zranených 10 príslušníkov izraelskej námornej pechoty. Na troch osobných a troch nákladných lodiach sa nachádzalo asi 700 aktivistov a približne 10 tisíc ton humanitárneho nákladu (liekov, potravín, stavebnín) pre obyvateľov pásma Gazy.
Po tomto incidente boli vzťahy medzi Tureckom a Izraelom prerušené na 6 rokov. 3 roky po incidente sa Izrael oficiálne ospravedlnil Turecku a od roku 2016 začal postupný proces normalizácie vzťahov medzi dvoma štátmi. Začali tiež vyplácať odškodné v celkovej sume 20 miliónov dolárov rodinám zosnulých aktivistov lode Mavi Marmara.
Turecko sa oficiálne zrieklo trestného stíhania izraelských vojakov, ktorí sa zúčastnili útoku na Flotilu slobody.
Nehľadiac na proces normalizácie, ktorí začali vlády dvoch krajín, odmietli príbuzní obetí a zranených aktivistov prijať odškodné a trvali na súde.
Furkan Akyüz, syn Jengiza Akyüza, ktorý zahynul počas izraelského útoku prehovoril v interview pre Sputnik o tom, čo vtedy zažila jeho rodina: “Izrael je štát, ktorý je zvyknutý zastierať svoje činy s pomocou peňazí, zastrašovania alebo lobovania záujmov. Neraz ponúkali peniaze tiež Turecku, rodinám obetí, Fondu ochrany ľudských práv a slobôd a humanitárnej pomoci. Izrael teda chcel tento prípad potichu uzavrieť. Ale ešte pred rozhodnutím tureckej vlády sme rozhodne vyhlásili, že trváme na súde s útočníkmi na loď Mavi Marmara, a že nechceme od Izraela žiadne peniaze.
Spáchali útok na civilistov v medzinárodných vodách a osoby, ktoré to urobili, majú byť potrestané. Advokáti prípadu Mavi Marmara sa preto obrátili so žiadosťou o začatie trestného stíhania proti Izraelu, ale dosiahli to iba v roku 2012, pretože narazili na rôzne byrokratické prieťahy a prekážky.
“Podarilo sa nám ale dosiahnuť vydanie ‘červených lístkov’ pre veliteľov, ktorí sa zúčastnili útoku, a vysoké osoby, ktoré vydali rozkaz o útoku. Avšak niektoré osoby v Turecku zabránili odovzdaniu týchto červených lístkov Medzinárodnému trestnému súdu a Súdu pre ľudské práva. Do roku 2016 dokázal Izrael definitívne zatvoriť všetky cesty k súdnemu procesu,” povedal Furkan Akyüz.
Akyüz ale povedal, že sa dohody uzavretej s Izraelom dá ešte vzdať. “Keď sa tejto dohody vzdáme, budeme môcť požiadať o trestné stíhanie Izraela. V Haagu doteraz majú našu žiadosť ohľadom Mavi Marmara, lenže bola odložená. Rokovania pokračujú, advokáti Mavi Marmara navštevujú súdy. Nebolo by správne povedať, že vec bola ukončená. Máme v Turecku možnosť vyvinúť nátlak na dosiahnutie víťazstva zákona a spravodlivosti vo veci proti Izraelu,” povedal na záver Furkan Akyüz.
Námestník predsedu parlamentnej frakcie hlavnej opozičnej Ľudovej republikánskej strany Özgür Özel skritizoval v komentári pre Sputnik postoj Ankary voči prípadu Mavi Marmara:
“Vláda nesmie zabúdať na zaistenie bezpečnosti svojich občanov, potrebuje jasné stanovisko v prípade vážnej krízy. Recep Tayyip Erdoğan niekoľko mesiacov pred incidentom s Mavi Marmara povedal toto: ‘Keď to bude potrebné, sám sa vydám do pásma Gazy na lodi.’ A aktivisti inšpirovaní jeho slovami sa vydali na cestu, aby prerazili blokádu Gazy. Nesmieme zabúdať, že lodi požehnali poslanci Strany spravodlivosti a rozvoja a potom tiež prudko reagovali na neprijateľný útok Izraela.
Čo ale bolo potom? Stali sme sa svedkami toho, ako bola podpísaná dohoda s Izraelom, ktorá znamenala vážnu ranu pre práva obetí útoku a ich príbuzných. Bola to dohoda, ktorá umožnila Izraelu skoncovať s problémom s pomocou výplaty “krvavých peňazí“. Avšak ľudia, ktorí prišli o svojich blízkych, nepotrebovali peniaze od Izraela. A Erdoğan ktorý predtým hovoril, že Turecko nemôže odpustiť zločiny proti občanom jeho krajina bez súhlasu ich príbuzných, zaujal rozporuplný postoj a vyhlásil, že dostal od Izraela 20 miliónov dolárov, ktoré budú vyplatené rodinám obetí, po čom bude s incidentom skoncované. Takže tí, ktorí sa zasadzovali proti izraelskému násiliu, sa stali rukojemníci obchodných záujmov mocenských kruhov,” povedal na záver Özgür Özel.
Člen riaditeľskej rady istanbulského Fondu za ľudské práva, slobody a humanitárnu pomoc, jeden z organizátorov Flotily, advokát Uğur Yıldırım v komentári pre Sputnik zdôraznil:
“Tento útok bol pre nás ďalším dôkazom toho, že Izrael neuznáva medzinárodné právo. Daný prípad nemôže byť rozhodne považovaný za politický, pretože ide o vraždu neozbrojených ľudí, čo potvrdzujú správy súdnej lekárskej expertízy, a o priame porušenie ľudských práv. Zatvárať nad tým oči znamená uznať právo Izraela na páchanie podobných zločinov v budúcnosti, bez toho aby sa znepokojoval ohľadom trestu.“
Medzitým prakticky celé svetové spoločenstvo a hlavne západné krajiny zachovávali dlhú dobu mlčania ohľadom incidentu s flotilou slobody.
OSN vyhlásila v správe napísanej 3 mesiace po útoku, že “Izrael mal čeliť vážnej hrozbe,“ že námorná blokáda pásma Gazy je “legitímnym opatrením na zaistenie bezpečnosti,“ a že “medzinárodné právo nebolo porušené“. V správe stálo toto: “Existujú vážne otázky ohľadom akcií, povahy a cieľov tých, ktorí vyslali humanitárne lode, týka sa to hlavne IHH. Počínanie účastníkov Flotily slobody viedlo k eskalácii situácie.“
Turecký veľvyslanec v Prahe Egemen Bağış, ktorý v čase útoku na Mavi Marmara vykonával funkciu štátneho ministra a hlavného vyjednávača na rokovaniach o vstupe Turecka do EÚ, okomentoval pre Sputnik tento mlčanlivý postoj Západu:
“V deň, keď došlo k útoku na Mavi Marmara, som bol na štátnej návšteve v Ríme. Mal som tiež vykonať ako turecký minister prvú návštevu Vatikánu za 7 rokov. Boli sme šokovaní týmto krutým útokom a čakali sme prirodzene na tvrdú reakciu Západu na izraelské akcie. Avšak západné štáty, ktoré dnes zachovávajú mlčanie ohľadom protizakonnych izraelských osád na palestínskom území, tento deň tiež zachovali mlčanie ohľadom neľudského útoku na Mavi Marmara.
Hlavná pozornosť na rokovaniach s ministrom zahraničia Vatikánu mala byť pripútaná na žiadosť Turecka, aby ho Vatikán podporil v otázke členstva v EÚ. Avšak venoval som značnú časť nášho rozhovoru izraelskému útoku. Požiadal som, aby Vatikán vyslovil protest proti tomuto útoku. O niekoľko dní urobil pápež počas nedeľnej modlitby vyhlásenie, ktoré nenasledoval žiadny západný štát, v ktorom nanajvýš jasne a tvrdo odsúdil izraelský útok. Vatikán teda predviedol postoj, ktorý neuskutočnili voči Izraelu desiatky západných krajín. Bol to veľmi dôležitý krok,” zdôraznil Egemen Bağış.
Podľa názoru Bagis môže byť jednou z významných príčin mlčania sveta ohľadom izraelského útoku nátlak zo strany židovskej loby, ktorá má podstatný vplyv vo svetových médiách a vedení rôznych štátov. “Židovskí novinári a politici, ktorí obsadzujú kľúčové posty, vynaložili všetky sily, aby zabránili svetovému spoločenstvu vystúpiť proti akciám Izraela. Nezákonnosť útoku na Mavi Marmara bola ale jasná, inak by Izrael nepristúpil na ospravedlnenia a výplatu odškodného. Týmto krokom v podstate priznal spáchaný zločin.
Závažnú úlohu tu tiež zohral rozhodný postoj tureckého vedenia na čele s Erdoganom. Izrael potreboval roky, aby sa ospravedlnil a vyplatil odškodné, pretože si želal vyviaznuť so zdravou kožou a s najmenšími stratami. Ale Erdoganova vláda nevystúpila kvôli porážke vo voľbách, v čo dúfali, preto musel Izrael platiť,” povedal Egemen Bağış.
Po uplynutí 10 rokov od tragických udalostí s flotilou slobody, je vo vzťahoch medzi Tureckom a Izraelom stále napätie.
Bývalý turecký veľvyslanec v Izraeli Barlas Özener vyslovil v komentári pre Sputnik svoj názor na to, ako sa má dnes správať Turecko voči Izraelu:
“Pred desiatimi rokmi spočíval celý problém v tom, že izraelská strana vyhrotila krízu, ktorá sa dala prekonať mierovou cestou a s kladným výsledkom. Dnešné napätie v turecko-izraelských vzťahoch súvisí v mnohom s ozvenou udalostí roku 2010 a je dodatočne podnecované novými rozpormi a nezhodami medzi dvoma štátmi.
Nejde o demonštráciu jednotných postojov s Izraelom vo všetkých otázkach, alebo naopak, o demonštratívne ignorovanie akýchkoľvek jeho aktivít. Nie je to možné, zvlášť v terajšej situácii vyhrotenia palestínskej otázky. Najsprávnejšie rozhodnutie v tejto situácii je robiť kroky na ceste k spolupráci vo sférach, kde máme spoločné záujmy, nehľadiac na rozdiely v názoroch. Turecko na to má potrebné zdroje, ale aj druhá strana má byť na to pripravená,” povedal Barlas Özener.
8.1°C
Nedeľa 
Utorok 
7.9°C
Utorok 
Utorok 
Streda 
5.3°C
8.4°C
.JPG)
.jpg)
