Zamestnávateľom sa znížia náklady pri pracovnej zdravotnej službe

Bratislava 19. októbra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Zamestnávateľom sa majú od decembra znížiť finančné náklady pri zabezpečovaní pracovnej zdravotnej služby. Po novom ju pre väčšinu zamestnancov nebudú musieť zaobstarať trvalým zmluvným vzťahom ako doteraz. Vyplýva z novely zákona o ochrane a podpore verejného zdravia, ktorú vo štvrtok 108 hlasmi schválili poslanci NR SR. Ide o jedno z 34 opatrení, ktoré majú na Slovensku zjednodušiť podnikanie.

Povinnosť zabezpečiť zdravotnú pracovnú službu majú v súčasnosti zamestnávatelia bez ohľadu na kategóriu rizikovosti práce ich pracovníkov. Tie sú štyri. Zmeny žiadali zamestnávatelia a podnikatelia. “Je to aj záväzok z programového vyhlásenia vlády, kde sme sa zaviazali, že chceme skvalitniť podnikateľské prostredie. Zamestnávatelia prvej a druhej kategórie zamestnancov boli v súčasnosti trochu viac administratívne zaťažení,” uviedol minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD).

Posúdiť zdravotné riziko budú musieť zamestnávatelia pri pracovníkoch zaradených do druhej kategórie najmenej raz za 18 mesiacov, tretej alebo štvrtej kategórie najmenej raz za rok. Zdravotné riziko sa v prípade prvej kategórie bude na pracovisku posudzovať jednorazovo a pri zmenách v pracovných rizikách – netýka sa to zamestnávateľov, ktorí majú posúdené zdravotné riziko pred účinnosťou návrhu tohto zákona.

Zmeny, ktoré sa dotknú prvej a druhej kategórie, sa týkajú 90 až 95 percent všetkých zamestnancov, priblížil Drucker. Očakáva preto, že zamestnávateľom sa výrazne “odľahčí”. Verí však, že sa zároveň podarí udržať kvalitu požiadaviek na kontrolu podmienok. Prioritou kontroly orgánov sa majú stať nie zmluvy zamestnávateľov s pracovnou zdravotnou službou, ale posudky o riziku.

Novela zákona takisto ruší vykonávanie činnosti pracovnej zdravotnej služby bezpečnostným technikom, autorizovaným bezpečnostným technikom alebo bezpečnostnotechnickou službou pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie. “Nemajú dostatočné odborné vzdelanie na vykonávanie identifikácie a posudzovania zdravotných rizík pri práci v súvislosti so zdravím, teda s prevenciou chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou,” píše sa v materiáli.