Môj profil 
Predplatné
Počin Turecka, keď zostrelilo ruské frontové bojové lietadlo a to pravdepodobne z pomsty za zničenie obchodu s ropou, ktorú v Sýrii a Iraku vyťažil ISIL a do ktorého bola zapletená priamo Erdoganová rodina, jeho syn mal tento obchod riadiť, sa ukázal ako obrovská chyba. Odveta Rusov na seba nenechala dlho čakať. Tí sa nedali vyprovokovať, nedali sa vtiahnuť, tak ako si to Turecko prialo do vojny s NATO, ale zvolili si, ako je to už v poslednom čase pre nich zvykom, asymetrickú odpoveď.
Hneď po incidente niektorí analytici predpovedali, že Rusi začnú podporovať Kurdov, ktorí sa desaťročia márne snažia o nezávislosť, o vlastný štát a Turecku potom pôjde o územnú celistvosť, v horšom prípade o samotné prežitie. Je ľahko možné, že sa budú prepisovať hranice, ale nie tak, ako si to predstavoval Erdogan vo svojom sne o veľkom Turecku, ale tak, že sa toto zmenší o nový štát – Kurdistan.
Ruská Vláda si je vedomá, že Kurdi bojujú proti Islamskému štátu a iným extrémistickým skupinám, povedal Lavrov a dodal, že Rusko je pripravené aktívne spolupracovať s tými, ktorí bojujú proti tejto hrozbe.
Cesta Demirtasa do Moskvy bola samozrejme kritizovaná tureckou vládou. „Spolupráca s kurdskou Ľudovou demokratickou stranou (HDP) je namierená proti Turecku,“ uviedol k návšteve premiér Ahmet Davutoglu.
Lavrov naopak podotkol, že kurdská Ľudová demokratická strana (HDP) propaguje „jednotu“ v Turecku, zastáva práva jednotlivých etnických skupín a ruské sankcie proti Turecku by sa nemali dotýkať „vzťahov s tureckým ľudom“.
V skutočnosti posilnenie Kurdov bude skutočným problémom pre tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Demirtas oznámil pred niekoľkými dňami, že sa pokúsi vyhlásiť autonómiu. Turecko spolupracuje s Kurdmi v severnom Iraku, ktorí pod vedením svojho vodcu Barzaniho úzko spolupracujú s Ankarou. Proti takejto spolupráci je kurdská strana pracujúcich PKK a v Sýrii YPG.
Podľa PKK je Barzani so svojimi Kurdmi v podstate „príveskom“ Tureckej vládnej ANF a zároveň je Barzanimu vyčítaná zrada Kurdov. Záloha tureckej armády v juhovýchodnej Anatólii pri Meste Silopi a Cizre zosilnila boje proti Kurdom potom, čo Barzani oficiálne navštívil Ankaru.
