Subkomisia pre bioetiku Konferencie biskupov Slovenska vydala stanovisko k náhradnému materstvu

Bratislava 8. decembra 2014 (HSP/TKKBS/Foto:TASR)

Náhradné materstvo podľa Konferencie biskupov Slovenska súvisí s obchodovaním s ľuďmi, zneužívaním žien a dievčat, umelými potratmi a otázkou určitých metód asistovanej reprodukcie

Tzv. náhradné materstvo podľa Subkomisie pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska (KBS) predstavuje z morálneho hľadiska zneužitie a krivdu voči „sociálnym“, prípadne „genetickým“ rodičom dieťaťa, tzv. náhradnej matke, ako aj voči samotnému dieťaťu. Tento postup zároveň korumpuje a poškodzuje lekárov, zdravotníckych pracovníkov či osoby z iných profesií, ktoré sa na nej zúčastňujú (napr. ošetrovateľstvo, farmácia, právo, manažment). Subkomisia to uvádza v stanovisku, ktoré práve dnes k tejto problematike vydala. Záujemcovia ho môžu nájsť v plnom znení na internetovej stránke KBS.

“Chceme týmto stanoviskom pomôcť ľuďom, predovšetkým kresťanom, ale aj neveriacim, aby vedeli, aký je postoj Katolíckej cirkvi,” povedal pre TK KBS Mons. Milan Lach. “Toto naše stanovisko vychádza z inštrukcie Donum vitae, ktorú vydala Kongregácia pre náuku viery v roku 1987. Tam sa jasne odpovedá na otázku, či je mravne dovolené tzv. náhradné materstvo. Hovorí jednoducho – nie je. Hovorí to na základe obdobných dôvodov, ktoré vedú k odmietnutiu umelého heterogénneho oplodnenia. Odporuje totiž manželskej jednote a dôstojnosti plodenia ľudskej osoby,” dodáva predseda Subkomisie pre bioetiku Teologickej komisie KBS. Stanovisko zároveň reaguje na mnohé otázky, ktoré v tejto veci dostávajú biskupi Slovenska.

Subkomisia sa danej téme venovala už na svojom novembrovom zasadaní. Odvoláva sa pri tom na to, že v súčasnosti sa vo verejnom, a osobitne v mediálnom priestore, tzv. náhradné materstvo predstavuje v priaznivom svetle. “Ponúka sa ako medicínska pomoc bezdetným párom, či už žijúcim v manželstve alebo mimo neho, alebo aj jednotlivcom, aby mohli do svojho prostredia prijať „vlastné dieťa“. Objavujú sa dokonca návrhy, aby sa táto neprijateľná medicínska a právna procedúra podľa príkladu niektorých štátov aj na Slovensku legalizovala, prípadne aby sa podporovala a ďalej rozšírila nekritickým prijatím zo strany nedostatočne informovanej verejnosti a použitím finančných prostriedkov z verejných zdravotníckych zdrojov,” uvádza sa v jej stanovisku.

Stanovisko má šesť bodov. Venuje pozornosť tzv. náhradnému materstvu i tzv. náhradnej matke. V treťom bode sa hovorí o sociálnych rodičoch a vo štvrtom o samotnom dieťati tzv. náhradnej matky. V piatom bode sa pozornosť obracia na osirelé deti a šiesty, posledný bod, sa zaoberá tým, čo prax náhradného materstva znamená pre celú spoločnosť a aké riziká z nej vyplývajú. “Ide o veľmi závažnú problematiku, ktorá súvisí aj s takými problémami ako obchodovanie s ľuďmi, zneužívanie žien a dievčat, umelé potraty a otázky určitých metód asistovanej reprodukcie. Tiež s tým súvisia úplne základné veci týkajúce sa rodiny a toho, čo to vôbec znamená byť otcom, matkou,” dodáva pre TK KBS prof. Jozef Glasa, jeden z členov Subkomisie pre bioetiku.

red