Staré japonské zákony zakázali žene po svadbe naďalej používať jej rodné meno

Tokio 17. októbra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Lionel Cironneau, Pool)

Nemenovaná učiteľka podala žalobu na súd potom, čo jej zamestnávateľ Nihon University Daisangakuen odmietol možnosť používať jej rodné meno vo svojej profesii pri interakciách so žiakmi a rodičmi. Súd jej však nevyhovel napriek tomu, že sa to praxi čoraz častejšie povoľuje

Učiteľka pôsobila na strednej škole pridruženej k univerzite od roku 2003. Podľa nej by dosiahnuté profesionálne úspechy do istej miery stratili význam, keby používala meno po svadbe, napríklad pri odkazoch na publikácie nesúce jej rodné meno. Preto požiadala školu o povolenie pokračovať v používaní jej pôvodného mena. Jej právnici poukazovali na to, že ich klient je široko známy pod svojím rodným menom medzi učiteľmi, žiakmi aj rodičmi.

Nepomohlo to, pretože škola ako zamestnávateľ jej to odmietla. Okresný súd v Tokiu rozhodol, že učiteľka musí v práci používať po svadbe jej nové meno, čo je podľa neho “racionálne” naliehanie jej zamestnávateľa. Hlavný sudca Atsushi Onose sa vyjadril takto: “Pri identifikácii a rozlišovaní každého jednotlivca, priezvisko zapísané v registračnom rodinnom systéme slúži lepšie ako meno za slobodna.”

Podľa Masayukiho Tanamuru, profesora rodinného práva na univerzite Waseda v Tokiu, súd postupoval nesprávne, pretože neprihliadol na “individuálne rozhodnutie, rešpektujúc tak cenenú individualitu danej osoby”.

Stalo sa to necelý rok potom, čo Najvyšší súd rozhodol, že zákon ešte z éry Meidži z 19. storočia, nariaďujúci používať rovnaké priezvisko u obidvoch zosobášených podľa manžela, neporušuje ústavu. Traja sudcovia-muži poznamenali, že zatiaľ čo stále viac vydatých žien v práci naďalej používa svoje rodné meno, prax “sa musí ešte zakoreniť v spoločnosti”.

Japonsko je jednou z mála rozvinutých krajín, kde je pre manželské páry povinnosť používať rovnaké priezvisko. Ministerstvo spravodlivosti sa snažilo o zmenu pred desiatimi rokmi, ale úsilie bolo blokované konzervatívnymi politikmi, ktorý ju opísali ako útok na rodinné hodnoty a sociálnu súdržnosť.

Podľa prieskumu v denníku Nikkei, v roku 2015 spomedzi 1000 pracovníčok vo veku 20 až 50 rokov viac ako 70 % vydatých žien používalo meno svojho manžela v práci.