Ďurček: Súdy ani štátne orgány nedodržujú právo dieťaťa byť počuté

„Napriek ustanoveniam zákona o rodine, Občianskeho súdneho poriadku i Dohovoru o právach dieťaťa, súdy a kolízne opatrovníčky v praxi nedodržujú právo detí povedať svoj slobodný názor, ktorý by bol pri rozhodnutiach zohľadnený,“ vysvetlil Jozef Ďurček, zástupca občianskeho združenia Otcovia.sk, ktoré prišlo s návrhom na vznik platformy. K iniciatíve sa pripojili aj občianske združenia Dohovor SK, Striedavá starostlivosť, česko-slovenská spoločnosť a Klub mnohodetných rodín.

Ďurček zdôraznil, že práve vypočutie a prihliadnutie na názor maloletého je najlepšou cestou ako predchádzať zlým rozhodnutiam, ktoré ovplyvňujú aj život dieťaťa. Priznal rovnako, že k iniciatíve viedli zástupcov platformy aj skúsenosti s diskrimináciou otcov pri určovaní starostlivosti o dieťa po rozvode i prípady, keď matky obštrukciami zabraňujú otcom stretávať sa s deťmi.

Problém nie je v tom, či súdy uprednostnia názor matky alebo otca, ale to, že súdy neskúmajú rodičovskú spôsobilosť

Špecialistka na rodinné právo Bronislava Pavelková pre TASR uviedla, že problém nemožno takýmto spôsobom paušalizovať. „Platí, že súd má vypočuť dieťa a v prípade odôvodneného názoru by ho mal uprednostniť pred názorom rodiča, či už matky, ale aj otca“ povedala Pavelková. „Je však pravda, že nie vždy na tento názor súd prihliadne.“

Hovorca Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) SR Peter Zeman skonštatoval, že kolízni opatrovníci zisťujú pre potreby súdnych a správnych rozhodnutí názor približne 40.000 detí ročne. „V niektorých prípadoch je zistenie názoru maloletého mimoriadne zložité, keďže v situáciách vyhrotených sporov sa deti usilujú často vyhovieť predstavám oboch rodičov,“ uviedol Zeman. „Je potrebné brať do úvahy aj fakt, že deti majú právo, ale nie povinnosť vyjadriť svoj názor,“ dodal.

Advokátka Pavelková poukázala na to, že hlavný problém nie je v tom, či súdy uprednostnia názor matky alebo otca, ale to, že súdy neskúmajú rodičovskú spôsobilosť. „Podstatné je, že majú uprednostniť toho rodiča, ktorý je slušnejší, čestnejší a morálne vyspelejší.“ Podľa Pavelkovej sa však súdy tejto povinnosti vyhýbajú. „Skôr tlačia na lepšieho rodiča, aby „v mene rodičovskej dohody“ a „zachovania pokoja“, ustúpil z toho, čo považuje za záujem dieťaťa,“ uviedla Pavelková.

mž