Rozhovor s mladými Slovákmi z JoyMotion o ich veľkom úspechu

Prešov 23. januára 2015 (HSP/Foto:HSP)

Ondrej Martinkovič, Gabriel Horváth, Michaela Kučmová a Jakub Červeňák sú mladí z Prešova, ktorí majú na svedomí veľký úspech. Získali ocenenie v rámci celosvetovej súťaže o najlepší krátkometrážny film za minulý rok. Tvoria pod značkou JoyMotion. My sme ich vyspovedali a dozvedeli sa o nich niečo viac

Ste partia mladých ľudí. Predstavte sa nám a povedzte čitateľom na čom pracujete momentálne?

Sme tím mladých ľudí, ktorí chcú poukazovať vo svete médií na to, že nie je všetko o vraždách, násilí, podvodoch atď.. Našou produkciou sa snažíme prinášať predovšetkým radosť, ktorej je dnes veľmi málo. Z tých väčších projektov momentálne pracujeme na videoklipe, niekoľkých reklamách, finišujeme dokumentárny film a máme rozpracovaný projekt, na základe ktorého by sme chceli zorganizovať filmovú výpravu do Bretónska a Normandie a natočiť jedinečný prírodný úkaz zatmenia Slnka.

Kto bol iniciátorom tohto odvážneho kroku zúčastniť sa súťaže o najlepší krátkometrážny film?

Súťaž som objavil koncom roka niekde na internete alebo mi niekto poslal link, to už nepamätám presne. Dlhšie sme o tom diskutovali spoločne a napokon sme si dva dni pred uzávierkou súťaže povedali, že buď teraz alebo nikdy! 😀

Film ste točili na túto príležitosť? Alebo ste ho už mali v šuflíku? Čo vás priviedlo k tejto práci?

Áno, film sme točili výlučne z príležitosti súťaže 48filmproject, aj keď je pravda, že natočiť krátky film o tom, akú nevyčisliteľnú hodnotu má čas sme plánovali už dlhšie – avšak nemali sme žiadnu konkrétnu predstavu. K práci nás priviedla túžba dať niečo zo seba svetu. Myslím, že film je skvelá príležitosť ako donútiť diváka zamyslieť sa nad hodnotami.

Film spracúva nádhernú a stále večnú tému rodiny a lásky, bol to zámer siahnuť práve po takejto téme?

Je pravda, že téma rodiny a lásky je dosť často skloňovaná z každej strany. Avšak my sme chceli poukázať na hodnoty, ktoré sa aj samy usilujeme žiť a snažili sme sa ich spracovať čo najvýstižnejšie. Samy občas bojujeme z časom, kedy práca a vyťaženosť často posúva vzťahy na vedľajšiu koľaj. Potom vzniká paradox – kvôli zabezpečeniu rodiny rodičia chodia do práce a práve kvôli práci sa im následne rodiny rozpadávajú. My sme vyrastali v rodinách, ktoré nemôžem povedať že boli chudobné, ale ani neoplývali peniazmi. No bohatstvo tvorí práve množstvo času stráveného s rodičmi a kamarátmi.  Žiadne peniaze neprekryjú spomienky, ktoré mám na detstvo. Chodili sme s rodičmi často na návštevy, výlety, s kamarátmi na stanovačky a pod. Zanechalo to v nás silný odkaz, ktorý sa usilujeme žiť aj teraz.

Oceňujem prácu strihu, keď sa dej na začiatku po krokoch vyvíja a zrazu príde zlom. Myslím, že práve to bolo najobdivuhodnejšie na celom diele. Súhlasíte so mnou? Bol to zámer spracovať to takýmto spôsobom?

Súhlasím. Naším zámerom bolo v divákovi vyvolať šok – ktorý tak kladie oveľa väčší dôraz na posolstvo filmu.

Niektorí vám vyčítajú, že váš strih je príliš pomaly a že by sa dej dal vyrozprávať aj omnoho rýchlejšie a dramatickejšie

Koľko ľudí toľko chutí. Mnoho veci by sa dalo vymyslieť, natočiť či prestrihať inak. Avšak treba brať do úvahy to, že na realizáciu celého projektu sme mali 48 hodín. Osobne si myslím, že daný strih k myšlienke pasuje a uvádza diváka do deja plynule. Avšak musím prezradiť, že pôvodná verzia filmu bola o niečo kratšia, no jedna z podmienok súťaže bola minimálna dĺžka filmu 4 minúty, takže trošku sme to boli nútení natiahnuť.

Podarilo sa vám nejakým spôsobom zaujať aj Slovenské publikum? Vedia o vás? Akým spôsobom sa snažíte propagovať svoju prácu?

Slovenské publikum sa nám podarilo zaujať predovšetkým prostredníctvom zdieľania na sociálnych sieťach a našom webe. Značnú úlohu tu zohrali rôzne média, ktoré nám pomohli film zviditeľniť nie len na Slovensku ale napríklad aj v Poľsku či Maďarsku.

Nie je jednoduché začínať od nuly a vám to určite nemusím vysvetľovať. Budú aj iné projekty, filmy alebo akcie, ktorých sa plánujete zúčastniť, zaujať?

Samozrejme. To, že sme dostali ocenenie v Hollywoode v širšom pohľade ešte nič neznamená. Je to len akousi vlnou, ktorej sa musíme chytiť. Aj keď doposiaľ sme pracovali s plným nasadením, teraz musíme pridať ešte viac. Naším snom je natočiť celovečerný film ale tomu bude predchádzať ešte mnoho krátkych filmov, dokumentov, reklám či iných videí, ako som spomínal už v úvode.

Prezraďte nám pár informácií o pripravovaných projektoch.

Medzi najbližšie projekty patrí hudobný videoklip pre kapelu Odtiaľ Potiaľ, na ktorom momentálne pracujeme už dlhší čas. V marci sa chystáme s celým štábom do Francúzka natočiť krátky film o zatmení slnka. Koncom januára/začiatkom februára by mal svetlo sveta uzrieť aj náš prvý dokumentárny film. Ďalej chystáme viacero reklám, upútaviek a propagačných videí pre rôzne firmy a organizácie.

Daniela Birková