Roman Michelko: Čo možno čakať od Trumpa?

Bratislava/Washington 19. januára 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-John Locher)

Aj keď sa Trump oficiálne ujme svojej funkcie až po slávnostnom zložení prísahy na nádvorí Bieleho domu 20. januára, médiá sú už plné špekulácií o jeho prvých krokoch, respektíve o jeho prezidentskom pôsobení. V zásade sa však ani nemožno čudovať. Trump, ako jeden z mála, ak nie jediný prezident Spojených štátov, nemá za sebou žiadnu verejnú kariéru. Nikdy nezastával žiadnu verejnú funkciu a celý byrokratický vládny aparát dosiaľ vnímal v lepšom prípade len zvonku.

Ďalšou okolnosťou, ktorá vyvoláva otázniky, je, že tesne po voľbách z jeho webu z noci na deň zmizlo viacero jeho predvolebných sľubov podľa modelu: „Kampaň sa skončila, zabudnite, čo som sľuboval.“ To sa dá, samozrejme, vyhodnotiť aj tak, že v mene volebného úspechu sľuboval všetko, čo jeho voliči chceli počuť, ale politická realita je niečo úplne iné. Zároveň to však znamená, že Trump je z toho súdka politikov, ktorý sa v mene úspechu nerozpakujú klamať a potom, keď voličov získa, bez výčitiek svoje sľuby odvolá.

Čo sa týka charakteru jeho vlády, niektoré úskalia sa ukazujú už dnes ako celkom viditeľné. Trump na rozdiel od Clintonovej síce nie je rusofób a ja dnes naozaj verím, že má dobrú vôľu budovať americko-ruské vzťahy na báze obojstranne výhodného partnerstva. Niektoré nominácie do jeho exekutívy však v tomto smere nebudia veľký optimizmus. Nový šéf diplomacie je v poriadku, je to dlhoročný šéf ropného gigantu ExxonMobil Rex Tillerson a s Ruskom dlhodobo a úspešne spolupracoval. Bohužiaľ, nominácie dvoch extrémne rusofóbnych jastrabov, bývalých generálov, ministra obrany Jamesa Mattisa a poradcu pre národnú bezpečnosť, trojhviezdičkového generála vo výslužbe Michaela Flynna, neveštia nič dobré. O to viac, ak sú tieto personálne návrhy umocnené aj nomináciou šéfa spravodajských služieb Dana Coatsa, ktorého rusofóbia presiahla všetky rozumné medze, dokonca až tak, že už má niekoľko rokov ako krajne nepriateľská osoba zakázaný vstup do Ruska. Z tohto hľadiska zloženie jeho exekutívy vyvoláva skutočne veľa otáznikov. Sám som zvedavý, ako nakoniec Trumpova exekutíva zložená z ľudí tak odlišných predstáv bude fungovať. A to ešte nehovorím o republikánskom Kongrese, kde je republikánskych rusofóbov ako maku.

Ostatne, kongres je ďalšia a samostatná kapitola. Ako už na začiatku bolo spomenuté, Trump nikdy nepôsobil v žiadnej verejnej funkcii, a práve to môže byť veľký problém. Firemná kultúra, na akú bol zvyknutý vo svojich firmách po celu svoju profesionálnu kariéru, je úplne iná než prostredie politiky. Za istý menší bonus možno považovať skutočnosť, že obe komory Kongresu, teda Snemovňu reprezentantov aj Senát, ovláda republikánska väčšina. To však samo o sebe nemusí až tak veľa znamenať. Problém je v tom, že republikánsky establishment ho prijal len veľmi neochotne a s obrovskými výhradami. Nominálne stranícky najvyššie postavený republikán, šéf republikánskej väčšiny v Snemovni reprezentantov, Paul Ryan sa tesne pred voľbami veľmi jasne vymedzil voči Trumpovi a aj po voľbách budú  vzťahy veľmi napäté. Treba si uvedomiť, že väčšina kongresmanov a senátorov je oveľa menej závislých  na prezidentovi než na rôznych lobistoch, ktorí financujú ich volebnú kampaň v ich domovských štátoch a v ich volebných okrskoch. A tí rozhodne nemajú záujem na značnej časti Trumpovej agendy, napríklad na ochranárskych opatreniach, pretože práve   presun výroby aut do Mexika radikálne znížil mzdové náklady, a teda zisky akcionárov automobiliek. Je teda jasné, že kongresmani a senátori budú skôr počúvať lobistov, ktorí im financujú kampaň, a nie prezidenta, ktorý na ich zvolenie v danom okrsku má len veľmi malý vplyv.

Nakoniec aj známy politický analytik a psychológ Alan J. Lipman, ktorý veľmi presne predpovedal výsledky posledných štyroch volieb a správne predpokladal, že voľby vyhrá Trump, zároveň predpovedá, že do dvoch rokov  sa Trump dostane do ťažkého konfliktu s Kongresom, ktorý sa skončí impeachmentom a odvolaním Trumpa z pozície prezidenta. Viacero republikánskych bossov s tým kalkuluje, ba dokonca dali odporúčanie svojim voličom, aby síce volili Trumpa, ten však podľa nich bude len takou  dočasnou epizódou, keďže aj tak ho skôr či neskôr nahradí viceprezident Mike Pence. A ten je súčasťou systému a republikánsky establishment sa s ním dokáže dohodnúť.

Ešte asi nikdy v dejinách USA nenastupoval prezident, ktorý by vyvolával toľko otáznikov. Isté je tak iba to, že nuda s ním nebude.

Politológ Roman Michelko

Text vyšiel aj v SNN