„Riziká medicíny umelého oplodnenia sa podceňujú“

Viedeň 15. januára 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Fred Ernst)

Dieťa môže dostať závažné cievne ochorenia

Aktuálnymi vedeckými poznatkami o nebezpečenstvách umelého oplodnenia spôsobil rozruch expert na biomedicínu Dr. Matthias Beck. V Nemecku uverejnená štúdia dokazuje, že pri umelom oplodnení (IvF) používané výživné roztoky pre oplodnené bunky môžu neskôr u dieťaťa vyvolať závažné cievne ochorenia. Tento príklad ukazuje, aký dôležitý je sprievodný výskum práve u tejto medicíny.

Lekár, farmaceut a teológ znovu potvrdil svoju kritiku medicíny umelého oplodnenia v stredu vo Viedni na tlačovej konferencii. Pre tieto deti sú potrebné čo najlepšie predpoklady a nie „vedomé zahmlievanie skutočností“, povedal Dr. Beck.

V nemeckej štúdii sa uvádza, že ohrozenie detí vyvoláva antibiotikami obohatený roztok v tzv. Petrovej miske, v ktorej sa oplodnená vajíčková bunky nachádza až 6 dní pred jej zavedením do maternice. Pritom je veľmi problematické, že látky vo výživnom roztoku nie sú deklarované. „Takýto medikament by nikdy nedostal schválenie,“ zdôraznil farmaceut.

Nebezpečenstvá hrozia aj pri aplikácii tzv. ICSI, pri ktorej sa sperma zavedie priamo do vajíčkovej bunky. Možnosť genetického poškodenia je veľká a preto je chýbajúci sprievodný výskum o to nepochopiteľnejší. Nedostatok výskumu a informácií by mali za následok de facto aj „zákaz diskusie“ o rizikách umelého oplodnenia aj v rámci Bio-etickej komisie spolkovej kancelárky, vyhlásil Beck, ktorý je tiež členom komisie.

Ako závažný medicínsky, psychický a etický problém expert uviedol aj okolnosť, že platný zákon dovoľuje vsadenie viacerých oplodnených vajíčkových buniek, čo často vedie k počatiu viacerých detí a s tým spojenými komplikáciami. Ako pozitívny príklad uviedol Beck zákon v Dánsku, kde je povolené vsadenie iba jedného embrya do maternice.

Problémom pri viacerých deťoch je s tým často spojený fetocid. Tak sa pri rizikovom tehotenstve s viacerými embryami často musí jedno alebo aj viac v tele matky usmrtiť, aj keď sú zdravé. Beck poukázal na aktuálnu dizertáciu na túto tému, ktorá sa zaoberá medicínskymi a psychickými následkami následne narodeného dieťaťa.

Z vedeckého hľadiska je nepochopiteľná aj úprava, podľa sa ktorej pri mŕtvych novorodeniatkach nedeklaruje, či to bolo umelo oplodnené dieťa. Patológovi tak chýba dôležitá informácia. Vzniká dojem, že je to zámerné, ako povedal Beck.

Viac výskumu by sa žiadalo aj vzhľadom na psychické aspekty u ženy s umelým oplodnením. Beck poukázal na príspevok psychologičky vo viedenskej nemocnici AKH Karin Tordyovej. Cudziu bunku pri umelom oplodnení žena očividne pociťuje fyziologicky aj psychologicky ako cudzie teliesko. Jeho odmietanie môže spôsobiť dokonca aj potrat.

Beck zdôraznil, že nekritizuje metódy umelého oplodnenia ako teológ. Ide mu ako lekárovi a farmaceutovi o „čo najlepšie predpoklady pre také dieťa“. Na to treba odstrániť právne a faktické dôvody chýbania sprievodného výskumu.