Môj profil 
Predplatné
„Dnešné nezhody je oveľa ťažšie prekonať: odrážajú hlboký nedostatok istoty európskej spoločnosti k myšlienke jednotnej Európy a k prednostiam globalizácie. Táto neistota ide ruka v ruke s nebezpečným procesom rozplývania sa transatlantických vzťahov,“ súhlasí s politológmi analytička strediska Carnegie Europe Judy Dempsey.
Podľa jej slov je už mŕtva myšlienka, na základe ktorej vznikala Európska Únia – princíp otvorených hraníc . Samotná koncepcia jednotnej Európy zahynie, ak sa Starému svetu nepodarí zvládnuť pre kontinent najväčšiu výzvu – rozpad západného liberálneho poriadku.
„Európa je rozpoltená, zraniteľná a zle stojí na nohách. Národné vlády idú rôznymi smermi,“ hovorí sa v referáte EG . Odstredivý trend sa jasne prejavuje na príklade troch vedúcich európskych krajín: Francúzska, Nemecka a Veľkej Británie, hľadajúcich nových partnerov.
Paríž sa prikláňa k aliancii s Moskvou – francúzska vláda hodnotí terorizmus ako najväčšiu hrozbu pre celý kontinent a vedie medzi západnými krajinami najaktívnejšiu kampaň v Sýrii. Prezident Francúzska Francoas Hollande vsádza na Rusko ako na najdôležitejšieho partnera v dosiahnutí hlavného, podľa názoru Paríža, cieľa Európy – zníženie prívalu sýrskych utečencov k hraniciam EÚ.
V Berlíne chápu, že politika „otvorených dverí“ Merkelovej bude fungovať len vtedy, keď sa podarí znížiť príval utečencov, prichádzajúcich do EÚ cez územie Turecka.
Veľká Británia vsádza na Čínu z ekonomických dôvodov: krajina potrebuje zahraničné investície na rozvoj infraštruktúrnych projektov, na ktoré je ťažké nájsť peniaze vzhľadom k politike tvrdej rozpočtovej ekonomiky. Briti sa pripojili k čínskemu projektu Ázijskej banky infraštruktúrnych investícií (AIIb), neprihliadajúc na kritiku zo strany Washingtonu.
Analytici Eurasia Group očakávajú, že v tomto roku sa tieto faktory odrazia na nezhodách transatlantickej únie z dôvodu konfliktu na Ukrajine, kde Európania s menším nadšením než USA prijali zavedenie sankcií voči Rusku. Odborníci sa domnievajú, že dôjde k zhode záujmov Francúzska a prorusky naladených európskych prezidentov, napríklad Viktora Orbána a Alexisa Tsiprasa a vytvorenie takého bloku bude mať za následok zrušenie európskych sankcií voči Moskve. Washington ich nasledovať nebude.
„V roku 2016 transatlantické vzťahy už nebudú hrať rozhodujúcu úlohu v určovaní priorít pre európsku a americkú politiku,“ uzatvárajú odborníci.
