Bratislava 30. septembra 2016 (HSP/Foto:Virginia Mayo)
Nedávno sme publikovali otvorený list v ktorom občianske združenie RASTIC žiadalo troch najvyšších predstaviteľov štátu, aby iniciovali odbornú diskusiu a vypísali referendum o vystúpení nášho štátu z paktu NATO (viac TU). Túto iniciatívu občianske združenie podporilo aj petíciou. Mnohí signatári a čitatelia listu však kládli občianskemu združeniu RASTIC otázku, prečo nepripojilo aj žiadosť o ukončení členstva v Európskej únii. Na tieto ich otázky odpovedá René Pavlík
“Takúto žiadosť považujeme za zbytočnú a predčasnú,” hovorí René Pavlík. “Európska únia je projekt postavený na chimérických základoch. Sme presvedčení, že v dohľadnej dobe sa rozpadne sama. Rečou krajčíra, ide o hrubý model zošitý endlovacím stehom. Model nesedí a steh nedrží. Uvedieme hlavné príčiny:”
1. Jazyk. Bez zrozumiteľnej komunikácie nie je možné uzatvoriť žiadnu dohodu, dokonca nie je možné ani viesť dialóg, ktorý dohode musí predchádzať. Tento fakt si uvedomovali diplomati už dávno a preto sa jazykom úradnej komunikácie stal mŕtvy, a preto neutrálny jazyk – Latinčina. Ani jeden národ nemohol inému vyčítať jazykovú nadradenosť. Každý spis v každom štáte mohol prečítať a porozumieť mu ktorýkoľvek vzdelanec, domáci aj cudzí. Komunikácia bola zabezpečená.
Proti tomu je Európska únia jazykový Babylon . Komunikuje sa v rôznych jazykoch, neznalosť konkrétneho jazyka suplujú tlmočníci a prekladatelia. Už na prvé počutie ide o systém na hranici absurdnosti. Žiaden súčasný jazyk nevyhovuje. Francúz sa povinne nebude učiť nemecky, Nemec anglicky a Angličan francúzsky. Situáciu komplikuje aj pripravovaný odchod Anglicka zo spoločného zoskupenia.
Latinčina je pre súčasné podmienky zrejme nevhodná, ale primeraný základ neutrálneho jazyka súčasnosti existuje. ESPERANTO. Žiaľ, ekonomické záujmy silných hráčov vyhrali. Podmienka, aby každý štátny úradník v každom štáte tento jazyk ovládal bola nepodstatná. Jazyk nahradila spoločná mena!
2. Voľný pohyb kapitálu. Nahradenie vlastných platidiel spoločnou menou, aj to nie vo všetkých členských štátoch, prinieslo ďalšie rozčarovanie. Pamätáme si slogan „cena ostane, mena sa zmení“. Iba hlupák mohol veriť. Výsledok poznáme. Je jasné, že tovar musí mať rovnakú cenu (plus – mínus) v celej únii, ale príjmy obyvateľov sú rôzne. Nesúlad pôsobia aj rôzne komoditné dotácie. Nespokojnosť je celoeurópska. Každý deň vidíme štrajky zamestnancov takmer vo všetkých členských štátoch. Aspoň približné zjednotenie príjmov je v nedohľadne rovnako, ako vyrovnanie ekonomickej sily. Jeden príklad za všetky – Grécko.
3. Voľný pohyb osôb. Šengenský priestor. Azda jediná reálna výhoda. Krásna myšlienka sa zrútila migráciou. Pamätáme si našu podmienku prijatia do EU – ochrana šengenskej hranice na Ukrajine. My túto podmienku plníme, ale iné štáty, zodpovedné za príliv migrantov, už celé roky beztrestne nie. Nespokojnosť občanov nenahradia kotrmelce politikov, rokovania, samity. Nepomôžu ploty. Pomohol by rozum a sila. Na to ešte nedozrel čas, a keď dozrie, sila nebude.
4. Voľný pohyb pracovnej sily. Naši vzdelaní, socializovaní, pracovití občania museli rešpektovať podmienku niektorých štátoch EU až sedem ročného zákazu zamestnania. Kto, ako a z akých prostriedkov zabezpečí vzdelanie a prijatie európskych spoločenských noriem pre tisíce občanov ktorí majú absolútne inú hodnotovú stupnicu a možno aj ciele? Niektoré mestá západných aj severných štátov už stratili svoju tvár a všeobecná nespokojnosť nezadržateľne stúpa. Domáci sa boja, politici rokujú, polícia zatvára oči. Násilie je na dennom aj nočnom poriadku. Migranti pribúdajú, nerokujú, jednajú. Podmienka prijatia migranta do toho ktorého štátu, aby pod hrozbou vyvezenia z celej únie bolo absolútne rešpektovanie všetkých zákonov bez výnimky vrátane zdravotných, manželských, cirkevných, atď. doposiaľ nepadla, rovnako ako sa nevyžaduje záväzné vyhlásenie osvojenia si jazyka, pracovných záväzkov, a bezpodmienečné rešpektovanie sociálnych zvyklostí.
“Dôvodov na rozpadnutie Európskej únie prirodzenou cestou je pochopiteľne viacej, ale je zbytočné ich rozoberať,” myslí si René Pavlík. “Súdnemu človekovi stačí aj to, čo bolo povedané. Dúfam, že sa mi podarilo dostatočne vysvetliť, prečo nebolo potrebné otvárať otázku ďalšieho referenda,” dodáva René Pavlík na záver.