Poliaci kritizujú čajové ospravedlnenie Ukrajincov za masaker na Volyni: „Keď zabíjajú Židov, tak je to genocída, a keď Poliakov, tak nie“

Poliaci kritizujú čajové ospravedlnenie Ukrajincov za masaker na Volyni: „Keď zabíjajú Židov, tak je to genocída, a keď Poliakov, tak nie“

Varšava 6. júna 2016 (HSP/Foto:TASR/AP)

 

Komentátor poľských novín Rzeczpospolita ostro kritizuje list ukrajinských dejateľov napísaný v súvislosti s volynským masakrom, ktorý Ukrajinci nazvali „tragédiou“, a nie „genocídou“

„Ukrajinské „odpustenie a prosba odpustiť“,  pod ktoré sa podpísali bývalí prezidenti Ukrajiny, cirkevní hierarchovia a intelektuáli, to je určite gesto dobrého úmyslu. No čím dlhšie ho čítam, tým horšie myšlienky  sa ma zmocňujú v tejto veci,“ ťažká si komentátor Rzeczpospolity. Autor článku ďalej píše, že „temnú stránku“ ukrajinsko-poľských vzťahov z čias druhej svetovej vojny ukrajinskí dejatelia v svojom liste nemali nazývať „tragédiou na Volyni“. Je tej mienky, že bývalí ukrajinskí  prezidenti Leonid Kravčuk a Viktor Juščenko, ako aj kyjevský patriarcha Filaret nemali dosť smelosti nazvať udalosti tak, ako by to chceli Poliaci.

Reklama
Ilustračné foto
Ilustračné foto

Rzeczpospolita pripomína, že už v roku 2003 volynskú tragédiu nazvali genocídou. Stalo sa to počas slávností v ukrajinskej Pavlovke, keď vtedajší poľský prezident Kwaszniewski použil toto slovo, pričom vedľa neho stál vtedajší ukrajinský prezident Kučma.

Poľské noviny, ktoré, pravda, majú svoj euronázor na euromajdan, podčiarkujú: „Ťažké je nazvať Kwaszniewského nepriateľom Ukrajiny. On zohral dôležitú úlohu pri rokovaniach v čase „oranžovej revolúcie“, a potom sa aktívne snažil zblížiť Ukrajinu so Západom. A po trinástich rokoch sa v liste, ktorý sa mal stať zlomom, objavilo bezpečné a nič nehovoriace slovo „tragédia“.“ Komentátor tiež upozorňuje, že list Ukrajincov sa objavil v čase, keď Nemecko oficiálne uznalo tureckú genocídu Arménov  a chváli Nemecko za smelosť urobiť to: „Vyhlásenia, ktoré urobili Juščenko, Kravčuk a ďalší ukrajinskí predstavitelia, v duchu „zabíjanie nevinných nemožno ospravedlniť“, sú nedostatočné. Osobitne v čase, keď na Ukrajine prekvitá kult Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) a menami hlavných vinníkov volynskej genocídy Romana Šucheviča a Stepana Banderu sú nazvané ulice v Kyjeve,“ uzatvára autor článku.

Reklama

Pod otvorený list Ukrajiny Poľsku sa podpísali bývalí prezidenti Ukrajiny Kravčuk a Juščenko, patriarcha Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Kyjevského patriarchátu Filaret (ktorého svojvoľne vytvorenú štruktúru oddelenú od Moskovského patriarchátu po tom, čo terajší „kyjevský patriarcha“ Denisenko prehral vo voľbách moskovského patriarchu, pravoslávny svet neuznáva), arcibiskup Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi Svjatoslav Ševčuk, a tiež politici, spisovatelia, predstavitelia ukrajinskej kultúry Vjačeslav Brjuchoveckij, Ivan Vasjunik, Ivan Dzjuba, Danijil Lubkivskij, Dmitrij Pavličko, Vladimir Pančenko, Miroslav Popovič, Vadim Skuratovskij, Igor Juchnovskij. V liste píšu:  „Osobitným bôľom i pre Ukrajinu, i pre Poľsko ostáva tragédia Volyne a poľsko-ukrajinského konfliktu v čase druhej svetovej vojny, v priepasti ktorého boli zabité desaťtisíce nevinných bratov a sestier. Zabitie nevinných ľudí nemožno ospravedlniť. (…) Prosíme o odpustenie a  rovnako odpúšťame zločiny a nespravodlivosti, ktoré sa uskutočnili voči nám – to je jediná duchovná formula, ktorá musí byť motívom každého ukrajinského a poľského srdca, ktoré si želá pokoj a súlad,“ hovorí sa v liste.

Volynský masaker je masové vyvražďovanie Ukrajinskou povstaleckou armádou etnického poľského civilného obyvateľstva, ale – v menšej miere – aj ľudí iných národností, vrátane Ukrajincov, na území Volyne. Volyň bola do septembra 1939 súčasťou Poľska. Masaker sa začal v marci 1943 a vrchol dosiahol v júli toho istého roku. Odvetné postupy poľskej strany, ktoré sa začali koncom leta 1943, spôsobili značné obete medzi ukrajinským civilným obyvateľstvom.  Predstavitelia novej moci na Ukrajine, ktorým do úradu pomohla aj oficiálna poľská podpora euromajdanu, stupňujú kampaň heroizácie ukrajinských nacistických kolaborantov i kampaň za prehodnotenie pohľadu na druhú svetovú vojnu.  9. apríla ukrajinský parlament prijal zákon, ktorý priznáva nacistických kolaborantov a páchateľov mnohých zverstiev na civilnom obyvateľstve z organizácie OUN-UPA za bojovníkov za nezávislosť Ukrajiny. Veteránom uvedenej organizácie tiež priznal právo na sociálne výhody.

Pre úplnejší pohľad na volynský masaker treba dodať, že nielen Ukrajinci, ale ani prozápadný poľský parlament, ktorému nadiktovali príliš nedráždiť ukrajinské baranidlo proti Moskve, nemal odvahu pomenovať veci pravými slovami. Poľský snem pri hlasovaní o Volyni neodsúhlasil rezolúciu o genocíde, ale len „o etnických čistkách s prvkami genocídy“. Predseda momentálne vládnucej poľskej strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczyński sa rozhorčil: „Je to genocída, nemôžeme súhlasiť s takým výkladom, že keď zabíjajú Židov, tak je to genocída, a keď Poliakov, tak nie.“

Vladimír Mohorita

 

Reklama

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

09:15

Japonské úrady sa chystajú osadiť obrovskú čiernu bariéru, ktorá bude brániť v populárnom výhľade na ikonickú horu Fudži. Na takýto krok ich podnietili davy nevychovaných zahraničných turistov.

09:00

Severokórejský líder Kim Čong-un dohliadal na skúšku salvových raketometov, oznámili v piatok severokórejské médiá.

Testované ukazovatele testu boli vyhodnotené ako veľmi uspokojivé, uviedla severokórejská štátna agentúra KCNA.

08:52

Ceny ropy v piatok ráno vzrástli a po dvoch týždňoch v strate za sebou smerujú k celotýždňovému zisku. Trh podporila najmä americká ministerka financií Janet Yellenová, keď vyjadrila optimizmus, že hospodársky rast v USA bol v prvom štvrťroku pravdepodobne silnejší, než naznačili prvé odhady.

08:42

Parlament v malom pyrenejskom kniežatstve Andorra vo štvrtok schválil zákon, ktorý stanovuje požiadavku na minimálnu znalosť katalánčiny pre cudzincov.

Cieľom zákona je posilniť postavenie katalánčiny.

08:27

Bývalý britský minister obrany Ben Wallace vo štvrtok v rozhovore pre agentúru DPA varoval pred návrhmi, aby sa vojna na Ukrajine stala zamrznutým konfliktom.

Myšlienku “zmrazenia” vojny na Ukrajine nedávno vyslovil vysokopostavený člen vládnucich sociálnych demokratov v Nemecku.

08:18

Poľsko a Litva sú pripravené pomôcť ukrajinským úradom vrátiť do vlasti mužov podliehajúcich brannej povinnosti. Uviedli to predstavitelia oboch krajín vo štvrtok po tom, ako Kyjev oznámil pozastavenie konzulárnych služieb pre týchto Ukrajincov v zahraničí.

08:03

Turecký súd vo štvrtok odsúdil deväť zamestnancov štátnych železníc na osem až 17 a pol roka väzenia za “spôsobenie smrti a zranenia z nedbanlivosti” v súvislosti s tragickou nehodou z roku 2018.

Najvyšší trest dostal vtedajší regionálny riaditeľ tureckých štátnych železníc – 17 a pol roka za mrežami.

07:55

Čínsky minister zahraničných vecí Wang I v piatok počas schôdzky v Pekingu vyzval svojho amerického kolegu Antonyho Blinkena na riešenie rastúcich nezhôd medzi Pekingom a Washingtonom.

Blinken vyjadril na začiatku stretnutia nádej na pokrok v otázkach, na ktorých sa dohodli americký prezident Joe Biden a čínsky líder Si Ťin-pching. Šéf americkej diplomacie však povedal, že bude veľmi priamo hovoriť o sporných záležitostiach, medzi ktoré zrejme patria Rusko, Taiwan a obchodná výmena.

Antony Blinken
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken (vľavo) a čínsky šéf diplomacie Wang I pózujú počas stretnutia v Pekingu
07:45

Dánska vláda vo štvrtok oznámila, že vyčlenila 4,4 miliardy dánskych korún (zhruba 590 miliónov eur) na ďalšiu vojenskú podporu pre Ukrajinu. Informovala agentúra AFP.

07:29

Armáda USA začala v Pásme Gazy s výstavbou móla s cieľom navýšiť dodávky potrebnej humanitárnej pomoci do tejto palestínskej enklávy. Oznámilo to vo štvrtok americké ministerstvo obrany.

07:22

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok uviedol, že telefonoval s predsedom Snemovne reprezentantov USA Mikeom Johnsonom a lídrom demokratickej väčšiny v americkom Senáte Chuckom Schumerom. Poďakoval im za schválenie dôležitej pomoci pre Kyjev v hodnote takmer 61 miliárd dolárov.

07:16

Spojené štáty sa v piatok chystajú oznámiť dlhodobú vojenskú pomoc pre Ukrajinu v hodnote šesť miliárd dolárov, ktorá má zahŕňať muníciu pre systémy protivzdušnej obrany. Informovala o tom agentúra AP.

07:06

Grécko nemôže poslať Ukrajine systémy protivzdušnej obrany Patriot alebo S-300. Uviedol to vo štvrtok grécky premiér Kyriakos Mitsotakis.

Mitsotakis v rozhovore pre televíziu Skai povedal, že Atény už poskytli Kyjevu rôzne zbrane, no nemôžu mu dodať systémy, ktoré majú zásadný význam pre obranu krajiny.

06:55

Balíky kokaínu objavili vo štvrtok v prepravkách s banánmi v siedmich supermarketoch v Berlíne a v štyroch obchodoch v spolkovej krajine Brandenbursko.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Na snímke meotar a ďalšie učebné pomôcky v Múzeu školstva a pedagogiky, ktoré otvorili po niekoľkých rokoch od rekonštrukcie nových priestorov, sťahovania a budovania múzejného zázemia v bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves

Autor: TASR - Dano Veselský

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama
Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali