Po americkej “matke všetkých bômb” predstavili Rusi “otca všetkých bômb”

Moskva 22. júla 2015 (HSP/technet.idnes.cz/Foto:Screenshot:YouTube)

Neschováte sa pred ňou do žiadneho krytu, jej ničivé účinky totiž preniknú aj do uzavretých priestorov. Nie je proti nej prakticky žiadna obrana. Reč je o vákuovej bombe, ktorú novo otestovala ruská armáda pred ôsmimi rokmi a odvtedy je známi jej ničivý potenciál

Má mnoho názvov. Zbraň sa podľa princípu fungovania nazýva termobarická, objemovo detonujúca, aerosólová alebo tiež vákuová. Vyvinuli ju už za druhej svetovej vojny v Nemecku. V súčasnosti ju má vo výzbroji najmä Rusko, ktoré vykonalo test zatiaľ najsilnejšieho modelu. Jeho sila prekoná účinok atómovej bomby. Novú bombu prezývajú “Otec všetkých bômb”.

Na rozdiel od americkej bomby GBU-43 / B MOAB (známej tiež ako “Matka všetkých bômb”) je ruská vákuová bomba 4x silnejšia, hoci obsahuje menej výbušnín, a je teda značne lacnejšia. Jej sila dosahuje 44 ton TNT. V epicentre výbuchu je tiež dvakrát vyššia teplota.

Aerosólová bomba po sebe, na rozdiel od atómovej, nezanecháva žiadne zamorenie. To je výhodné, ak chce bojujúca strana dobývane územia obsadiť. Je to tiež jeden z dôvodov, prečo Rusi túto bombu použili počas vojny v Čečensku.

Ak sa použije viac bômb zároveň, je účinok okamžitý a zdrvujúci. Obrovský vplyv majú následky aj na podlomenie morálky nepriateľa. Ideálne funguje proti peším vojenským jednotkám, ale efektívne dokáže zlomiť aj odpor v mestskej zástavbe. Používa sa tiež na čistenie mínových polí, ničenie lietadiel stojacich na zemi či komunikačných centier a radarových staníc.

Použitie bomby k pozitívnym účelom je podľa expertov tiež možné. Mohla by totiž slúžiť na ničenie chemických a biologických zbraní, bez toho, aby tie boli pri zásahu aktivované a ohrozili okolie. Rusko bolo za bojové používanie týchto druhov zbraní kritizované okrem iného aj preto, že medzinárodné konvencie použitie zápalných zbraní zakazujú.

Vákuovú bombu pochopiteľne využívajú aj Američania. Naposledy ju zvrhli v Afganistane. Minimálne v Rusku nebol vývoj zbrane zastavený, čoho dôkazom je už spomínaný najnovší pokusný výbuch.

Výbuch bomby má dve fázy. V prvej, menšej, výbuch v prednastavenej výške nad daným miestom rozptýli aerosól (vznikne zmes atmosférického kyslíka a paliva). Jemná hmla výbušnej látky pritom ľahko prenikne aj do budov a bunkrov. Počas približne dvoch sekúnd dôjde k jej zapáleniu a silnému výbuchu. Ten môže byť v uzavretých priestoroch a proti ľahkým pozemným cieľom až dvadsaťkrát účinnejší než klasické bomby.

V mieste, kam bomba dopadne, je šanca na prežitie absolútne nulová. Výbuch nielen priestor úplne zničí, ale aj spáli. Najúčinnejšia je termobarická zbraň v podzemí, v uzavretých priestoroch, ale aj pod oblečením vojakov. Dynamický tlak vzniknutý výbuchom rozptýlenej zmesi doslova rozdrví všetko v jeho dosahu. Vyhorením následne vznikne takmer vákuum, lepšie povedané silný pokles tlaku, ktorý okrem iného všetkým v dosahu spôsobí závažné poškodenie pľúc. Tí, čo prežijú túto prvú vlnu, neuniknú pekelnej vyhni “horiaceho vzduchu” dosahujúce teplotu až tri tisíc stupňov Celzia.

Ruské velenie sa neustále oháňa ekologickosťou zbrane, čo je v porovnaní s atómovou bombou iste pravda, pretože na zasiahnutom území nezostáva žiadna rádioaktivita. V súvislosti so zbraňou hromadného ničenia, za ktorú je Otec všetkých bômb považovaný, však hovoriť o ekológii nie je na mieste.

Dodatočne ku klasickým palivo-vzduchovým výbušninám vyvinuli ruskí vedci dva typy munície s “vylepšeným výbuchom”. Obe pracujú na rovnakom princípe, kedy sa výbušnina pred výbuchom rozptýli do vzduchu. Prvý typ má tenkostenný kontajner naplnený zápalným hliníkom a nitrocelulózou. Druhý typ, “kašovitá výbušnina”, je tvorená zmesou zápalnej tekutiny s pevnou výbušninou. Novšie typy sú vybavené brzdiacim padákom, ktorý stabilizuje pád, čím zníži výšku oblaku a zväčší plochu, na ktorú výbuch pôsobí.

Krátke video si môžete pozrieť tu: