Bratislava 15. októbra (TASR/HSP/Infografika:HSP)

Potravinári ceny držia dole, obchodníci zarábajú stále viac 

Potraviny v našich obchodoch zdraželi. Stalo sa tak aj napriek tomu, že výrobcovia, potravinári a poľnohospodári ceny takmer nemenili. Dôvod? Treba sa pýtať obchodníkov.

Potravinárska komora Slovenska (PKS) informovala koncom augusta na tlačovej konferencii o vývoji cien jednotlivých komodít poľnohospodárskych surovín a o ich prudkom cenovom raste na svetových trhoch. „Chceli sme verejnosť upozorniť, že negatívny trend sa nevyhnutne premietne do cien potravín aj na slovenských pultoch. Zároveň sme dali prísľub, že výrobcovia sa budú maximálne usilovať, aby sa zdražovanie na svetových trhoch neprejavilo v našich výrobkoch v plnej výške. Po uplynutí jedného mesiaca môžeme zhodnotiť, že ceny na pultoch obchodníkov naozaj zdraželi, tento rast však nespôsobili výrobcovia. Takéto konanie nepovažujeme za korektné voči výrobcom potravín ani voči spotrebiteľom,“ vyhlásil Daniel Poturnay, prezident PKS.

V tejto súvislosti sme sa pozreli na vývoj cien u výrobcov a obchodníkov. „Záverom porovnania spotrebiteľských cien vybraných potravín v krajinách V4 v Zelenej správe je skutočnosť, že za posledné tri roky ceny sledovaných potravín boli v absolútnej väčšine najvyššie na Slovensku. Toto zistenie nás primälo, aby sme sa bližšie pozreli na vývoj situácie na slovenskom trhu,“ povedal Daniel Poturnay.

Ako rýchlo rastú ceny potravinárov a marže obchodníkov? 

Zaujímalo nás, či cenotvorba u obchodníkov kopíruje odbytové ceny potravinárov a poľnohospodárov, a teda, či sa správajú rovnako alebo aspoň porovnateľne. Vybrali sme niektoré potraviny ako hydinu, párky, mlieko, chlieb a maslo.

Podľa Štatistického úradu SR a Únie hydinárov Slovenska dodávateľská cena hydiny bola v roku 2012 približne 1,80 € a spotrebiteľská cena v tom istom období dosiahla úroveň 2,40 €. Kým v septembri dodávateľská cena klesla na 1,70 €, spotrebiteľská cena sa naopak zvýšila z 2,40 € na 2,85 €.

Obdobný vývoj možno sledovať v ďalších komoditách. Nožnice medzi odbytovou cenou a spotrebiteľskou cenou sa roztvárajú aj v prípade mlieka a mliečnych výrobkov. Kým rozdiel medzi spotrebiteľskou cenou a odbytovou cenou polotučného trvanlivého mlieka v júli 2011 predstavoval 0,16 €/liter, v júli 2012 tento rozdiel už predstavoval hodnotu 0,21 €/liter.

Strácame vlastných prvovýrobcov aj sebestačnosť 

Potraviny sú základnou položkou výdavkov každej domácnosti. Zvyšovanie cien potravín ovplyvňuje spotrebiteľské správanie, ktoré následne pôsobí na výrobcov potravín, objem ich produkcie a v neposlednom rade na zamestnanosť.

„Kým v potravinárskom priemysle na Slovensku v roku 2011 pracovalo necelých 30 tisíc zamestnancov, tak v obchode to bolo takmer 250 tisíc zamestnancov, čo je 11 % všetkých zamestnancov v Slovenskej republike. Na jedného zamestnanca v potravinárskom priemysle tak pripadá až osem zamestnancov obchodu,“ povedal prezident PKS Daniel Poturnay a dodáva: „Od roku 2005 počet zamestnancov v potravinárskom priemysle klesol o 20 %, v poľnohospodárstve dokonca o 30 %, ale v obchode len o nepatrné 3 %. Pre budúcnosť slovenskej ekonomiky je chybné, ak odvetvie vytvárajúce reálne hodnoty zaznamenáva prudký pokles počtu zamestnancov, kým druhé odvetvie, využívajúce jeho výrobky, sa teší stabilnej zamestnanosti.“

Obchodné reťazce diktujú výrobcom ceny

Príčinu vidí PKS v nevyvážených vzťahoch medzi obchodnými reťazcami a výrobcami potravín. Malý počet obchodných reťazcov uplatňujúcich veľmi podobné podmienky ovládol rozhodujúce predajné kanály a žiaden väčší potravinársky podnik nemá šancu uspieť na trhu, pokiaľ nerealizuje prevažnú časť svojej produkcie prostredníctvom nich. Stupňujúci sa tlak obchodníkov na dodávateľské ceny a vyžadovanie celého radu poplatkov za služby, ktoré by svojím charakterom mali byť prirodzeným nákladom obchodníka, vedú mnohé potravinárske podniky do slepej uličky. PKS preto vníma súčasné postavenie obchodných reťazcov ako hrozbu pre zdravú hospodársku súťaž a zachovanie tradičných odvetví potravinárskeho priemyslu na Slovensku.

Okrem cenotvorby sa negatívny vplyv obchodných reťazcov prejavuje aj poklesom výroby v dôsledku dovozu potravín zo zahraničia, čo je, samozrejme, ďalší veľmi podstatný faktor ovplyvňujúci zamestnanosť tohto odvetvia. Nemôžeme byť spokojní, ak podiel slovenských potravín na pultoch obchodov je 46 % a naďalej klesá. Ako príklad možno uviesť, že v roku 2000 bolo Slovensko sebestačné v produkcii hydinového mäsa, ale v roku 2011 sa až 50 % spotrebovaného hydinového mäsa doviezlo. V roku 2002 predstavoval v obchodnej sieti podiel hydinového mäsa a hydinových výrobkov vyrobených na Slovensku 87 % a 68 %, avšak v roku 2011 to už bolo len 60 % a 40 %. Tento pokles výroby hydiny v období rokov 2002 až 2011 predstavuje výpadok príjmov v štátnom rozpočte SR vo výške približne 40 miliónov € za rok.

„Potravinári nemajú záujem o napäté vzťahy s obchodníkmi, pretože ich považujeme za našich prirodzených partnerov. Naopak, chceme, aby vzťahy boli korektné a aby všetky články potravinového reťazca – spotrebiteľ, obchod, výrobca aj farmár – boli spokojné. Ak však má byť v systéme spokojný len jeden a na úkor ostatných, taký vzťah je nevyvážený a z dlhodobého hľadiska nemôže fungovať,“ uviedol prezident PKS.

PKS zastáva názor, že konečné ceny potravín musia reálne odrážať všetky náklady všetkých článkov potravinového reťazca. PKS preto vyzýva na etický a zodpovedný prístup ku všetkým partnerom potravinového reťazca.