O čom hovorí Andrej Kiska, keď hovorí o mafii

Prvá reakcia pána prezidenta Kisku na zverejnenie informácií o jeho daňovej nedisciplinovanosti bola síce založená na zavádzajúcich argumentoch, ale bola v podstate defenzívna a svojím spôsobom aj krotká. Nasledovala druhá reakcia v podobe videa na Facebooku. Andrej Kiska v ňom vystupoval takmer agresívne a okolnosť, že boli zverejnené informácie dotýkajúce sa daňového tajomstva, nazval mafiánskymi praktikami.

Aký meter platí na prezidenta?

Kľúčová veta hlavy štátu vyznela v tom zmysle, že ak sa niečo podobné stane prezidentovi, čo môže očakávať obyčajný smrteľník. A práve v tomto labilnom argumente je obsiahnutý najhlbší morálny rozpor celého prípadu.

Predovšetkým denníky N, SME a týždenník Trend, ale aj mnohé iné médiá vytrvalo tvrdia, že politici sú povinní znášať oveľa hlbšie zásahy do súkromia než bežní ľudia. Otázka, samozrejme, znie tak, aké zásahy sú ešte legitímne, ale to v tejto chvíli nie je až tak podstatné, pretože v prípade slovenských strážnych psov čistoty verejného života je potrebné položiť si ako prvú inú otázku: Ktorí politici sú od povinnosti strpieť zvýšenú mieru zásahov do súkromia oslobodení, a ktorí nie?

Ak by totiž platil rovnaký meter na každého, pokusy ukrývať výdavky na prezidentskú kampaň do nákladových položiek firmy KTAG a neoprávnený odpočet DPH na položky súvisiace s tým istým politicko-marketingovým úsilím by mali v médiách vo vzťahu k Andrejovi Kiskovi rovnako intenzívnu odozvu ako podnájom Roberta Fica u Ladislava Bašternáka alebo odkúpenie akcií od toho istého podnikateľa Robertom Kaliňákom. Nič také sa však nedeje a to robí z médií komplicov Andreja Kisku.

Nie omyl, ale úmysel

Novinári veľmi dobre vedia, že tvrdenia hlavy štátu, že k zaúčtovaniu výdavkov „za účelom propagácie mena Andrej Kiska“ do nákladov KTAG došlo iba omylom, nie sú pravdivé. Nebol to žiaden omyl, ale úmysel. Najlepšie to dokumentujú vyjadrenia samotných aktérov prezidentovej volebnej kampane. V ústnom či písomnom konaní pred daňovým úradom potvrdili tak Radoslav Baťo, ako aj firmy VISIBILITY, MAO productions a Vrtieť psom, že spoločnosti KTAG vystavovali faktúry za práce a služby vykonávané v rámci volebnej kampane Andreja Kisku. Komplot Advertising sa radšej nevyjadril, ale je nepochybné, že jeho faktúry sa rovnako týkali volebnej kampane, nie podnikania firmy KTAG. Médiá majú tieto dokumenty k dispozícii a zámerne ich zamlčiavajú.

Od utorka 19. septembra 2017 médiá disponujú aj podkladmi, ktoré potvrdzujú, že prezidentova firma neoprávnene žiadala vratku DPH vo výške cca 146 tisíc eur. Z toho vyplýva, že KTAG mala náklady okolo 770 tisíc eur, čo nesúviseli s jej podnikateľskou činnosťou a s najväčšou pravdepodobnosťou boli vynaložené na kampaň pána Kisku.

Alebo ešte inak: Andrej Kiska použil peniaze svojej firmy (nie svoje osobné, ale firemné a v tom je z právneho hľadiska veľký rozdiel, aj keď je spolumajiteľom KTAG) na financovanie prezidentskej kampane a od štátu z týchto nákladov neoprávnene požadoval vrátenie DPH. To by sa dalo kvalifikovať okrem iného aj ako pokus o podvod. Podobný prešľap by prešiel iba máloktorému politikovi, no v prípade pána Kisku väčšina médií, za obsah ktorých ľudia musia platiť, disciplinovane mlčia.

O čom teda hovorí Andrej Kiska, keď hovorí o mafii a mafiánskych praktikách? Možno by mal namiesto zametania pred cudzími prahmi popremýšľať o tom, aký spolok okolo neho vytvára bublinu nedotknuteľnosti a vyvodiť z toho pre seba primerané intelektuálne i morálne závery.

Peter Tóth

Pôvodne vyšlo na datel.sk