Kórea 30. mája 2016 (HSP/guardian/Foto:TASR/AP-Wong Maye-E)
Existuje už mnoho spôsobov, ako “pašovať nežiaduce vplyvy” do Severnej Kórey: od obrovských balónov až k nelegálnym DVD a iným prenosným médiám. Ľudia sú pri hľadaní spôsobov extrémne vytrvalí
Obľúbený hudobný štýl K-pop sa napríklad dostal na jeho územie tak, že Juhokórejčania rozložili popri demilitarizovanej zóne hlasné reproduktory. Viac si môžete prečítať v tomto článku.
Jedným z možností sa stalo aj tzv. “Skryté evanjelium”. V piesňach, ktoré veľkolepo oslavujú vládnucu dynastiu Kimovcov, sa ich mená kreatívne nahradili slovami “Ježiš” či “Duch Svätý”. Pritom všetko ostalo pôvodné. “Znie to presne rovnako ako to, čo môžete počuť v Severnej Kórei, rovnaký sprievod, rovnaký typ hlasu, ale mená sa všetky zmenili,” vraví bývalý severokórejský politický väzeň Jung Gwang-ila, ktorý v rámci projektu No Chain prerobil 32 oslavných skladieb. Najal si na to hudobné štúdio. “Dalo nám to veľké úsilie reprodukovať presný zvuk – spev, intonáciu, metódy,” dodáva a s výsledkom je spokojný.
Severokórejská cenzúra samozrejme kontroluje aj piesne. “Nebudú tam sedieť a počúvať každú pieseň, pretože hudba znie rovnako ako tá bežne počúvaná,” verí Jung. Takže pár slov, ale zato dôležitých, prehliadnu. No Chain má aj svoju vlastnú sieť pašerákov pozdĺž hranice medzi Čínou a KĽDR, ktorá tajne prenáša hudbu cez USB a SD karty. Vedia o riziku, že im hrozí verejná poprava.
Jung vystúpil nedávno so svojím projektom aj Oslo Freedom Forum, pričom zdôraznil, že jeho cieľom nie je obracať ľudí na vieru, ale náboženstvo používa ako spôsob, ako severokórejských izolovaných občanov vystaviť alternatívnym spôsobom myslenia. “V KĽDR neexistuje pojem lásky, ktorá nie je o vernosti a lásky k režimu a k drahému vodcovi,” hovorí.
S pašovaním začal pri organizácii Lekári bez hraníc ešte v roku 2008, kedy okrem hudby prenášal aj zahraničné filmy (drámy a hollywoodske akčné filmy) a rôzne televízne relácie.