Nemecká matka s deťmi žije v kontajneri, avšak utečenecké matky v byte

Marchi 20. januára 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Michel Spingler)

Dvadsaťpäťročná Selina R. žije v kontajneri číslo päť medzi migrantmi z Eritrey a Balkánu

Nemecké médiá opisujú príbeh nemeckej matky, ktorá s dvoma maloletými deťmi býva už celých deväť mesiacov v kontajneri v stredisku pre migrantov a to bez perspektívy na zlepšenie jej situácie, ako sa sama priznala. List Badische Zeitung (a po ktorom správu preberajú ďalšie médiá) kritizuje, že vláda “pre vlastných občanov v Spolkovej republike peňazí nemá, pre utečencov však áno”.

Zatiaľ čo pre nemeckú mamičku Selinu R. príslušná obec March v Bádensku-Württembersku žiadny byt nemá, dvom Afričankám z utečeneckého zariadenia, ktoré čakali rodinu, byty zohnala.

Dvadsaťpäťročná Selina R. žije v kontajneri číslo päť medzi migrantmi z Eritrey a Balkánu. Kontajner má plochu 15,3 metrov štvorcových. Matke  s dvoma malými deťmi vo veku trinásť mesiacov a dva a pol roka úrady aspoň sľúbili samostatnú toaletu, čo ale niektorí utečenci nerešpektujú. Umyvárne sú však spoločné.

Sen o šťastnej rodine sa Seline R. ako to už život prináša jedného dňa zmenil. Na začiatku jej spolužitia s partnerom bolo všetko v poriadku.  Získala výučný list a prácu. S mužom, s ktorým čakala dieťa, žili v byte. Potom ale jej partner opustil zamestnanie, prestal platiť nájomné a, ako sa neskôr dozvedela, začal brať drogy.

Mestečko March jej šesť mesiacov pomáhalo finančne s nájmom, ale prišiel deň, keď dostali výpoveď z bytu. A keď napokon odišla od svojho muža, začala si hľadať nový domov, žiadny sociálny byt pre ňu nebol k dispozícii. Namiesto toho ju úradníci umiestnili do kontajnera v tamojšom utečeneckom zariadení.

A nielen to, za kontajner jej účtujú 500 eur mesačne.

Iné ubytovanie hľadá Selina R. márne, obec jej v tom vraj nepomáha. Iné rodiny s deťmi v jej okolí nie sú. “Vlani v auguste tu dve ženy (utečenkyne) priviedli na svet deti, pre tých obec zabezpečila byty, ale pre mňa nie” trpko konštatovala nemecká matka.

“Mne naopak povedali, že môžem byť rada, že mám strechu nad hlavou,” hovorí Selina R. “O všetko ostatné sa musím starať sama. (…) Mojím najväčším želaním je, aby nám dal niekto šancu a našli sme nejaký malý byt. “Medzitým už je jej úplne jedno kde.

Selinu R. najviac trápi to, že jej malé deti si už na kontajner začínajú zvykať ako na svoj domov. To však ona nechce dopustiť. “Zaslúžia si krajší domov,” dodáva.

Príslušní úradníci v Marchi argumentujú, že Selina R. je považovaná za človeka, ktorému hrozilo bezdomovectvo, a tak jej ubytovali v utečeneckom kontajneri. Že obec naopak našla byty pre dve spomínané Afričanky a ich partnerov, vysvetľuje starosta Joachim Heinrich tým, že ich bývanie zaplatí zemský úrad. To u Seliny R.  však možné nie je.