Na Mira Hlinku spomínali slovenské hviezdy smutno i hlinkovsky žoviálne

Banská Bystrica 31. júla 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Branislav Račko)

Miroslav Hlinka zavítal pod Urpín v roku 2009, keď ho získal klub HC’05 a predstavil ako veľký hráčsky úlovok. Vtedy nikto netušil, že rodák z Trenčína zostane verný ‘baranom’ až dovtedy, kým vlani v jeden septembrový nedeľný podvečer nadobro odišiel z tohto sveta

Miro Hlinka, Miro Hlinka, pokrik z hľadiska ešte v samom začiatku pred nástupom aktérov exhibičného zápasu napovedal, pre koho sa bude hrať a komu vzdajú všetci hold na banskobystrickom ľade. Súpiska výberu hviezd pod vedením kouča Jána Filca bola pozoruhodná. Na sveteľnom paneli sa Miro Hlinka objavil v dvoch podobách, naplno sústredený i vysmiaty, presne taký zostal v pamäti všetkých, žoviálny, vždy ochotný zavtipkovať, odľahčiť situáciu.

Miroslav Hlinka dosiahol v hokejovom živote všetko, bol pri troch slovenských medailách rôznych hodnôt na MS zo štyroch účastí. Len v jednom, ukrytom vo vnútri, nenaplnil svoje šťastie a život predčasne a pre mnohých šokujúco vo veku 42 rokov ukončil. Spomínalo sa na neho v naplnenom hľadisku a pred zrakom rodičov i na ľade, kde sa sústredila takmer kompletná sila slovenského hokeja. V zápase proti domácemu HC’05 iClinic Banská Bystrica so staronovým koučom ‘baranov’ Vladimírom Országhom nastúpili Zdeno Chára, Andrej Sekera, Andrej Meszároš, Martin Marinčin, Marek Hrivík, Richard Pánik, Rastislav Pavlikovský, Richard Lintner, Dominik Graňák, Marko Daňo, Tomáš Tatar, Tomáš Jurčo, Marián Hossa, Ján Pardavý, Jaroslav Majzel a Jason Bacashihua. V drese domácich ‘baranov’ spočiatku Michal Handzuš, Richard Zedník a Tomáš Surový nenastúpili, aj oni si obliekli biele all stars, taktiež s Hlinkovou podobizňou, no prezliekli si ich v 30. minúte, aby nikto nepochyboval o ich domovskom prístave.

Miroslav Hlinka zavítal pod Urpín v roku 2009, keď ho získal klub HC’05 a predstavil ako veľký hráčsky úlovok. Vtedy nikto netušil, že rodák z Trenčína zostane verný ‘baranom’ až dovtedy, kým vlani v jeden septembrový nedeľný podvečer nadobro odišiel z tohto sveta. Na exhibícii sa už neriešilo pálčivých prečo, len zarezonovalo, bol to chlap ako sa patrí, s kopcom švandy a životného nadhľadu.

Ešte dlho po tragickej udalosti sa meno Miroslava Hlinku skandovalo v hľadisku. Stačilo, aby počas extraligového zápasu začala ukrajovať sekundy 30. minúta. Tridsiatku na svojom drese si Hlinka obľúbil a na jeho tridsiatku diváci nezabúdali. Vždy sa vynorí v pamäti, v každom zápase a asi dlho potrvá, o čom presviedčalo ‘Nezabudneme R.I.P. Miroslav Hlinka’, veľký nápis v hľadisku. Presne v 30. min hlavný rozhodca Čaprnka zápas prerušil, diváci spontánne a dlho tlieskali, ľad sa pokryl papierovými konfetami, na tribúne sa objavila s obrazom Hlinku veľká tridsiatka a na svetelnej tabuli odzneli emotívne spomienky jeho blízkych.

Michal Handzuš prezliekal dres a zahral si pol na pol v oboch mužstvách. “Ja som si užil hru za oba tímy, prestriedali sme sa, my banskobystrickí odchovanci, bolo to zaujímavé asi pre všetkých. Takýto zápas by nás úplne naplno pobavil, keby bol pri inej príležitosti. Už sa to však nezmení a na Mira sme si zaspomínali. Atmosféra bola super, s plným domom, aj chalani prišli, treba im poďakovať. Majú krátke letá, no ukázali veľké srdce. Hokej bol taký, aký býva na začiatku, no padlo veľa gólov a ľudia sa zabavili. Super, že sa na Mira nezabudlo, bol asistent trénera, keď sa to stalo, poďakovanie si zaslúži aj klub, v ktorom pôsobil a akciu prirpavoval.”

Koučom výberu hviezd bol Ján Filc. “Som vynervovaný zo záveru zápasu,” usmial sa, narážajúc na prevrat vo výsledku, “človek pôsobí na striedačke ako divák, chalani si všetko urobili tak, aby sa cítili dobre. Najviac, komu nezávidím, sú brankári, brániť sa nebránilo, my tréneri sme to mali jednoduché.”
Exhibícia bola výnimočná aj pre ostrieľaného Jána Filca. “Bola naozaj špecifická, a to cieľom, spomienkou na Mira Hlinku hokejovými prostriedkami, ktorými žil, pútal a bavil ľudí. Celý tím skutočne vzdal česť jeho pamiatke, bolo to pekne pripravené, s dojímavými momentami.”

Trojnásobný držiteľ Stanley Cupu Marián Hossa si exhibíciu taktiež pochvaľoval. “Tempo bol exhibičné, v júli nie sme zvyknutí hrávať takéto zápasy. Akcia však bola výnimočná, Miro bol veľký človek a zabávač, keď prišla pozvánka, aby sme si ho uctili, nebol to problém. Banskobystrický starý štadión si pamätám v horšom stave, teraz je tu príjemné prostredie, fanúšikovia skvelí.”

Marián Hossa sa dotkol aj ankety o najlepšieho hokejistu roka, ktorá sa zrušila zo známych dôvodov, keď väčšina hráčov účasť odriekla a slávnosť bojkotovala. Marián Hossa tak prišiel o slávnostný ceremoniál a korunováciu. “Škoda, že oslava sa neudiala tam, kde mala, napriek tomu ma cena teší. Vážim si ju, trofej nie je ľahké získať. pre mňa predstavuje veľké plus. Momentálne atmosféra v našom hokeji je taká, aká je. Prvý krok bol, že chalani neprijali pozvánky na vyhlásenie, stojíme si za tým, opäť sme to deklarovali. Neviem, čo bude ďalej, situácia sa nemení, uvidíme, ako dopadne extraliga a či Rišo ponuku na jej riaditeľa prijme. Bolo by to dobre, prilial by čerstvú krv, pritiahol marketing a veľa dobrých hráčov by asi neodchádzalo. Rišo je človek, ktorému by to mohlo ísť. Voľby na prezidenta boli také, že hneď na začiatku vzniklo manko v jeho neprospech. Bol to tesný boj a keby boli voľby na rovinu, tak by zvíťazil.”

Najbližšie si Marián Hossa schuti zatrénuje, v posilňovni, na bicykli. “Oddýchol som si zhruba mesiac. V našom chicagskom klube niektorí kľúčoví hráči odišli, prišli však iní zaujímaví, kvalita sa neznížila a môžeme sa dostať opäť ďaleko.”

HC’05 iClinic B. Bystrica – Výber hviezd 12:13 sn (2:4, 4:2, 6:6, -0:1)
Góly: 14. Gründling, 17. Di Diomete, 24. Sonne, 28. Loskot, 32. Handzuš, 32. Zigo, 43. Lunter, 53. Zedník, 55. Surový, 58. Valent z trest. strieľania, 59. Surový, 59. Handzuš – 11. Meszároš, 12. Lintner, 13. Graňák, 18. Lintner, 22. Lintner, 36. Hrivík, 41. Hossa, 44. Pánik, 45. Marinčin, 49. Pardavý, 56. Tatar, 60. Marinčin, rozh. sam. nájazd Hrivík