Maďarský politológ Kiszelly: Európska únia nepotrebuje konflikt, ale spoluprácu s Ruskom

Budapešť 30. augusta 2015 (TASR/HSP-Ivan Sekretarev)

Podľa politológa je ukrajinský konflikt vynikajúcim prostriedkom na to, aby sa západná Európa vzdialila od Ruska

Európska únia nemá záujem na konflikte s Ruskom. Z Ukrajinskej krízy profitujú z politického i hospodárskeho hľadiska jedine Spojené štáty, vyhlásil v rozhovore pre TASR maďarský politológ Zoltán Kiszelly.

“Záujmom Európy by bolo práve spolupracovať s Ruskom – západoeurópska technológia by sa s ruskou energiou veľmi dobre dopĺňali. Podľa amerického analytika Georgea Friedmana zásadným záujmom Spojených štátov je poštvať proti sebe Nemecko a Rusko, aby nedokázali spolupracovať, a práve ukrajinský konflikt je vynikajúcim prostriedkom na to, aby sa západná Európa vzdialila od Ruska,” povedal politológ.

Podľa jeho slov to znamená, že prostredníctvom dohody o voľnom obchode medzi EÚ a USA sa Európa dostane do náruče USA, pričom zas Rusko do náruče Číny. Tá totiž dokáže poskytnúť financie a technológie, ktoré Rusko v súčasnosti kvôli sankciám nedostáva z Európy.

“Takto stráca Európa a takisto stráca aj Rusko. Ak by sa obnovila hospodárska spolupráca EÚ s Ruskom, bolo by to výhodné pre obe strany tak, ako to bolo v uplynulých piatich rokoch pred ukrajinskou krízou. V skutočnosti konflikt nie je záujmom Európy. Politický a hospodársky osoh z tohto konfliktu majú Spojené štáty,” dodal Kiszelly.

Záujmom Maďarska podľa jeho slov je to, čo zdôrazňovali nemecká kancelárka Angela Merkelová a ruský prezident Vladimir Putin: bolo by dobré vytvoriť od Lisabonu až po Vladivostok zónu voľného obchodu, ktorá by bola veľkým hospodárskym priestorom. “U tých, ktorí vzájomne obchodujú, sa menej prejavuje snaha viesť proti sebe vojny. Ak by sa teda podarilo lepšie spolupracovať s Rusmi, to by posilňovalo šance na mier a nie znižovalo,” povedal politológ.

Na margo otázky vzťahu Maďarska s Ruskom pripomenul, že maďarská vláda po roku 2010 v rámci otváraniu sa Východu deklarovala, že chce zintenzívniť obchod s krajinami východnej Európy a Ázie.

“Rusko malo byť v tomto významným partnerom, pretože vzájomná výmena tovaru medzi Maďarskom a Ruskom po istej prestávke začala stúpať. Rysovalo sa niekoľko veľkých projektov, spomedzi ktorých je iba projekt rozšírenia kapacít atómovej elektrárne v Paksi tým projektom, o ktorom je už rozhodnuté a sú uzatvorené už aj predbežné zmluvy. Boli pripravené aj ďalšie ucelené projekty, ktoré však kvôli sankciám voči Rusku neboli realizované. Napríklad ruský potravinový reťazec Magnit plánoval vytvoriť v oblasti východomaďarského Záhonyu európske logistické centrum s tisíc kamiónmi. Projekt mal pomôcť exportu do Ruska z Európy, ale aj z Maďarska. Medzičasom vzrástol aj cestovný ruch. Do Maďarska prichádzalo množstvo ruských turistov, kvôli sankciám voči Rusku však aj v tejto oblasti došlo k výraznému poklesu. Maďarsko vníma Rusko v prvom rade ako hospodárskeho partnera, s ktorým v prípade rastu výmeny tovaru by uvedené otváranie sa Východu bolo úspešnejšie,” vykreslil situáciu Kiszelly.

Dodal, že doposiaľ vnímala Rusko aj ako spojenca maďarská ultrapravicová strana Jobbik. Predseda Jobbiku Gábor Vona navštívil viackrát Moskvu, kde sa stretol s ruským ideológom Alexandrom Duginom.

“Politici Jobbiku – vrátane Vonu – viackrát deklarovali, že by chceli skôr neutrálne Maďarsko, prípadne by sa pridali k Eurázijskej únii, ktorú by chcelo vytvoriť Rusko. Jobbik by prehĺbil spoluprácu s Ruskom aj v politickej oblasti, podobne ako napríklad s Iránom a Tureckom. Z tohto hľadiska vláda strany Fidesz hľadí na Rusko ako na hospodárskeho partnera, pričom z politického hľadiska podporuje politiku Severoatlantickej aliancie a Európskej únie,” uzavrel politológ.