Tieto údaje nezahŕňajú len olympijské športy. Napríklad z 49 zdokumentovaný priestupkov športovcov z Austrálie, je 20 z domácej súťaže ragby. Malo by sa to brať do úvahy pri rozhodovaní o tom, či zakázať Austrálčanom súťažiť na olympijských hrách? Očividne nie.

Je jasné, že v súčasnosti nie je dôležité pozrieť sa na absolútny počet priestupkov ktoréhokoľvek národa pri rozhodovaní o tom, či sa má zákaz uložiť alebo nie. Dá sa očakávať, že napríklad USA budú mať oveľa vyšší počet športovcov chytených za doping ako Fidži, pretože USA majú oveľa viac športovcov ako malý národ. Rovnako je logické, že Rusko bude mať viac športovcov usvedčených z dopingu ako napríklad, Bolívia.

Keď sa pozrieme na dopingové delikty krajín v olympijských športoch a počet športovcov, ktorých posielajú na olympijské hry, nájdeme nasledovné:

Taliansko: 104 činov s 284 športovcami; Rusko: 91 činov so 436 športovcami; India: 67 činov s 83 športovcami; Francúzsko: 50 činov s 330 športovcami; Čína: 46 činov s 396 športovcami; Turecko: 35 činov so 114 športovcami; Brazília: činov s 258 športovcami; Irán: 29 činov so 53 športovcami; Južná Afrika: 27 činov so 125 športovcami; Belgicko: 25 činov so 115 športovcami.

Matematika hovorí, že Taliansko má najviac dopingových káuz pri menšom počte športovcov ako Rusko. India má tiež vyššiu mieru činov ako Rusko, rovnako ako Turecko a Irán. Medzitým Južná Afrika a Belgicko majú prakticky rovnakú mieru pozitívneho dopingu ako Rusko.

Jedným z obvinení je, že ruské ministerstvo športu schválilo doping. Ak áno, prečo by to robili tak zle, že stále majú menej ľudí s dopingom ako Taliansko? Podieľalo sa talianske ministerstvo športu na talianskom dopingu? Ak nie, ako by mohlo Taliansko mať toľko športovcov s dopingom bez toho, aby ich ministerstvo športu vedelo?

Kto si ešte spomína na mená ako Tyson Gay, Tim Montgomery, Justin Gatlin, Dennis Mitchell, Shawn Crawford a Carl Lewis? Áno, všetkých šprintérov z USA, ktorí sa na posledných piatich (letných) olympijských hrách dostali do finále šprintov, a z ktorých niektorí získali zlatú medailu. Šesť amerických šprintérov bolo za posledné desaťročie chytených s dopingom v tej istej disciplíne, no ich ministerstvo športu to vraj nevedelo.

Alebo, kto si spomína čínsky plavecký tím z 90. rokov? Alebo rakúsky lyžiarsky tím zo zimných olympijských hier 2006? Žiadna z týchto športových krajín nevedela nič o masovom dopingu, avšak v každom dopingu, ktorý sa týka Ruska, sme si tak istí, že to ruské ministerstvo urobilo?

Napriek týmto znepokojujúcim otázkam bol celý ruský atletický tím minulý rok vyhodený z letných olympijských hier a tento týždeň boli všetci ruskí športovci odvolaní z nadchádzajúcich zimných olympijských hier. Tí ruskí športovci, ktorí sa považujú za „čistých“, sa budú môcť zúčastniť pod neutrálnou vlajkou – nebudú môcť oficiálne zastupovať Rusko. Toto je kolektívny trest, ktorý nemá precedens. V 60., 70. či 80. rokoch ani východné Nemecko nedostalo žiadny zákaz.

Takisto žiadne konanie sa nezačalo po tom, čo minulý rok WADA odhalila šokujúce konanie u rôznych západných športových hviezd, napríklad u tenistky Williamsovej. Oficiálne športové orgány pritom už dlhé roky poskytujú tajné a eticky pochybné „výnimky“ na lieky, aby pokryli ich dopingové postupy. Ako sa však zdá, nezanecháva to veľké stopy na ich reputácii, či v ich peňaženkách.

Kto stojí za zákazom?

Sankcionovanie Ruska je založené na svedectve jedného človeka – Grigorija Rodčenkova, ktorý utiekol z Ruska v roku 2015 do) USA, kde vypovedal o údajnom dopingu počas zimných olympijských hier v Soči v roku 2014. Čudné je, že Rodčenkov obvinil ostatných z toho, čo sám robil.

Ako vedúci Mosadského antidopingového laboratória, schváleného organizáciou WADA, bol Grigory Rodchenkov zodpovedný za manipuláciu so vzorkami ruských športovcov a vývoj trojzložkového koktailu zakázaných látok, ktoré zmiešal s alkoholom a predával kvôli osobnému zisku ruským športovcom, ktorí okrem iného súťažili na zimných olympijských hrách v Soči v roku 2014. Podľa vyšetrovateľa na mestskom súde v Moskve predpísal mnohé z týchto liekov ako „vitamíny“ nevedomým športovcom. Roky predtým sa Rodčenkov a jeho sestra Marina taktiež zúčastňovali na predaji náhradných liekov (PEDs) (Drugs Enhancing Performance) každému, kto bol ochotný zaplatiť. V roku 2011 boli obaja Rodčenkovovci zatknutí a uznaní vinnými za obchodovanie s drogami. Marina strávila 18 mesiacov vo väzení, zatiaľ čo Grigory unikol väzeniu tým, že sa dal vyhlásiť za psychicky chorého a trávil čas v psychiatrickej nemocnici Kashchenko.

V roku 2015 dvaja „informátori“, bývalá ruská bežkyňa na 800 m Julia Stepanova a jej manžel, zaznamenali rozhovor Rochenkova bez jeho vedomia, kde hovoril o dopingu na olympijských hrách v Soči. Vo februári 2016 sa Rodčenkov údajne „bál o svoju bezpečnosť“ a utiekol do USA, kde je v súčasnosti súčasťou programu ochrany svedkov. Stepanovci tiež žijú niekde v Spojených štátoch.

Rodčenkovove obvinenia boli základom správy Svetovej antidopingovej agentúry (WADA), ktorú vypracoval kanadský právnik Richard McLaren. Viedlo to k tomu, že všetci ruskí pretekári boli vyradení z letných olympijských hier v Rio de Janeiro 2016 a k tomu, že bol vydaný zákaz pre nadchádzajúce zimné hry v Pyeongchangu. Ale ako to povedal redaktor ITV Sports Steve Scott minulý mesiac, správa ide „nad rámec rozumných pochybností“. Pritom 95 z 96 prípadov ruských športovcov, ktoré vyšetroval WADA, bolo zastavených pretože „neexistovali dostatočné dôkazy na to, že sa dopustil porušenia antidopingových pravidiel“. Vzhľadom na jeho kriminálnu históriu nie je prekvapujúce, že Rodčenkov sa pokúsil zapojiť „Kremeľ“ do toho, čo bolo pravdepodobne zločineckou schémou vo veľkej miere v jeho vlastnej réžii.

Pred niekoľkými dňami odvysielal ruský portál NTV s video, kde Rodčenkov odhalil detaily, ktoré nenájdete v žiadnom západnom médiu. Vo videu Rodčenkov hovorí, že ho „nezaujíma boj proti dopingu“ a plánuje „zničiť všetky olympijské športy v Rusku na ďalších päť rokov!“ V ďalšom videu priznáva, že je „strašný človek“, ktorý „predal svoju dušu“ a „spáchal“ všetky hriechy okrem pedofílie, homosexuality a obchodovania s drogami. Hovoril tiež, že vlastní drahý byt v Los Angeles a najnovší model športového vozidla Infiniti.

Kultúrna vojna proti Rusku

Keď si vláda USA uvedomila, že už nemôže vojensky zastrašiť Rusko, pred niekoľkými rokmi sa rozhodla pokúsiť sa bojovať  proti nemu v hospodárskej vojne. Keď toto úsilie tiež zlyhalo, skutoční tvorcovia politiky vo Washingtone si uvedomili, že môžu donútiť Rusov späť ustúpiť iniciovaním globálnej kampane. Z práv gayov cez hackovanie volieb po športové udalosti, nič nie je mimo stola, pokiaľ ide o šírenie falošných obvinení o tom, ako je to pravdepodobne „zlé“ s Ruskom a ruským ľudom. Uspeje Washington tam, kde doposiaľ opakovane neuspel? Pravdepodobne nie.

Aj keď táto selektívna démonizácia ruských športovcov môže pomôcť ovplyvniť obraz Ruska v mysli obyčajných ľudí, ale tí, ktorí vedia, ako nekontrolovateľný doping je v takmer každom profesionálnom športe po celom svete (najmä v USA), len ťažko pochopia, že ruský doping je štátom podporovaný. Informovaní ľudia uvidia túto čiernu propagandu a zneužívanie športu v geopolitickej vojne vedenej Amerikou proti Rusku.

Podobne sa väčšina ruského ľudu nedá oklamať, a ak vláda USA (ktorá je zrejme za týmto úsilím) očakáva, že v Rusku zavládnu protivládne sentimenty, bude sklamaná. Naopak, prebiehajúce hlúpe pokusy o izoláciu Ruska pomocou neochvejnej taktiky jednoducho slúžia na to, aby presvedčili Rusov (a všetkých racionálnych ľudí na celom svete), že USA a jej agenti sú cynickí a arogantní a že nikdy nehrajú fér. A tak musíme tento „ruský dopingový škandál“ vyzdvihnúť ako ďalšie víťazstvo chorej ríše chaosu.