Keď sa stretne demagóg so žurnalistom, alebo, ako sa redaktor Denníka N strápnil

Bratislava 16. decembra 2016 (HSP/Konzervatívny výber/Foto:HSP)

Prinášame vám článok šéfredaktora Konzervatívneho výberu Juraja Poláčka, ktorý sa zaoberá demagógiou mainstreamu, na príklade klamstva jedného z redaktorov kontroverzného propagandistického Denníka N

V relácii Z prvej ruky sa stretli Mirek Tóda z Denníka N a Tereza Spencerová z Literárních novin

Rozhovor dvoch komentátorov, o ktorom budem písať, je zaujímavým porovnaním dvoch pohľadov. Jeden pohľad je komentovanie udalostí spravodajským spôsobom – t.j. bol som tam, videl som to a teraz o tom referujem. Druhý pohľad je ideologický  – t.j. dopredu si označím nepriateľa a potom vyberám správy a udalosti selektívnym spôsobom, aby to podporovalo tejto obraz a naviac ešte aj budem klamať, keď niektoré fakty až tak moc nepodporujú môj výklad sveta.

V relácii Slovenského rozhlasu “Z prvej ruky” sa včera stretli dva názory. Jeden pochádzal od Terezy Spencerovej, bývalej spravodajkyne ČTK pre oblasť Blízkeho východu, súčasnej komentátorky Literárních novin a Mirka Tódu, komentátora Denníka N.  V čase okolo 17:50 Mirek Tóda povedal:

“Za tie utečenecké vlny je zodpovedné hlavne Rusko a jeho bombardovanie a jeho akcie v Aleppe akože a to je produkcia. A keď keď idete do utečeneckých táborov v Európe (pomedzi tento vzrušený hektický komentár počuť neveriaci smiech Terezy Spencerovej) mnohí ľudia sú práve z Aleppa a to to bombardovanie a tie kobercové nálety atakďalej to akože to je hlavný ten…kto … utečeneckú krízu je Rusko a kto to využíva vo svojich vo svojich … taktikách je Moskva”

Bodky označujú nezrozumiteľnú pasáž.

Vo svojom článku v Denníku N v čase 27.8.2015 opisuje Mirek Tóda reakciu Nemecka na katastrofálnu vlnu utečencov. Spomína, že “Po masívnom exode z Blízkeho východu, ale aj Afganistanu či Pakistanu sa očakáva v Nemecku tento rok príchod 800-tisíc utečencov”

Ruské operácie v Sýrii boli zahájené v septembri 2015, t.j. mesiac po článku, kde písal Tóda o utečeneckej vlne nielen z Blízkeho východu, ale aj Stredného, kde Rusko nie je aktívne. A dnes naopak tvrdí, že utečeneckú vlnu spôsobili hlavne Rusi.

Tých zaujímavých komentov bolo v relácii viac, napríklad aj obvinenie z útoku chemickými zbraňami je dnes považované skôr za akcie teroristov, aby vyprovokovali útok USA na Sýriu. Jednoznačný dôkaz viny sýrskej vlády je skutočne len obsahom fantázie Mirka Tódu.

Mirek Tóda, jedna z hviezd Denníka N, skrátka klame a demagogicky upravuje fakty podľa toho, ako sa hodia do jeho “naratívu” – za všetko môže Putin a Rusko.

Problém nie je ten, že Mirek Tóda má nejaký názor, ktorý prezentuje. Názor je subjektívnou interpretáciou známych faktov a komentár jednej a tej istej udalosti môže mať viacero výkladov. Skutočný problém je vedomé klamstvo redaktora, ktorý píše pred rokom jedno a dnes verejne tvrdí niečo úplne iné. Dôvod, prečo to tvrdí, je podľa mňa hlavná línia, ktorú Mirek Tóda a Denník N sledujú – vytvárať negatívny obraz Ruska, a preto sa mu snažia pripisovať všetky negatíva, vrátane tých o ktorých pred rokom písali diametrálne odlišným spôsobom.

Ak teda vedome v Denníku N zverejňujú nepravdivé fakty, čiže nielen subjektívnu interpretáciu, ktorá sa dá akceptovať, denník je možné považovať za médium, ktoré možno smelo zaradiť medzi tie, ktoré treba pri formovaní si názoru obísť širokým oblúkom

Čo sa týka samotného verejno-právneho média, v ktorom táto vedomá lož zaznela, asi by to bolo na otázku, prečo sa takýmto vyjadreniam a osobám dáva priestor. Aj keď treba oceniť, že naopak umožnili vystúpiť skutočnej odborníčke a analytičke, ktorá má Blízky východ naštudovaný a zažitý z vlastných skúseností ako málokto v našom regióne

A to je ďalší kamienok do mozaiky, prečo strácajú médiá dôveru. Priam fanatické obviňovanie každého kritika politiky vlád USA a Európskej Únie z ruskej propagandy je na pozadí stále jasnejších faktov doslova smiešne a hovorí len o tom, že títo “žurnalisti” strácajú pôdu pod nohami. Každý, kto nemá argumenty, sa uchyľuje k útokom, dehonestácii a represii. To je aj prípad celej angažovanej scény, ktorá demaskovanie propagandy považuje za príznak ruskej propagandy. Absurdné divadlo.

Juraj Poláček

Článok bol pôvodne publikovaný na Konzervatívny výber.sk.