Môj profil 
Predplatné
“Diskriminácia českého trhu, najmä zo strany nemeckých dodávateľov, už je dlhodobá, povedal pre Sputnik podpredseda Českej strany národne sociálnej (ČSNS) Přemysl Votava.
Votava: Český zákazník bol po dlhé roky oslnený až vtieravou reklamou zahraničných dodávateľov a na kvalitu západného tovaru príliš nepozeral. Riadil sa heslom: “Čo je západné, to je dokonalé a je lepšie!” Naša domáca produkcia potravín bola naopak valcovaná zahraničnými dodávateľmi, často i dumpingovými cenami. Poľnohospodári tak znižovali stavy dojníc, prasníc, z polí mizla zelenina a zo sadov ovocie. Naopak sa tisíce kamiónov z krajín EÚ valili do Českej republiky, český trh bol zaplavený potravinami, ktoré často mali nižšiu kvalitu. Dôverčivý český zákazník to kúpil. Teraz po precitnutí z tohoto sna, náš občan zisťuje, že je klamaný na kvalite. Po rade nedobrých skúsenostiach s rozdielnou kvalitou potravín, začal štát rokovať s EÚ. Konečne….
Sputnik: Je rôzna kvalita výrobkov dodávaných do krajín EÚ problém potravinársky, politický alebo problém dvojitých štandardov pre občanov EÚ, ako sa domnieva slovenský premiér Robert Fico, ktorý spoločne s českým predsedom vlády zvoláva summit o probléme odlišnej kvality potravinárskych výrobkoch v únii?
Ako je zrejmé, stále sme pre EÚ občania druhej kategórie. Rozdielna kvalita nebola pre odborníkov z EÚ žiadnym tajomstvom. Podobný stav je v ďalších novo prichádzajúcich štátoch EÚ. Pre EÚ sme, ako nové štáty zväzu, len dobrým odbytiskom pre nadprodukciu, najmä zo západných európskych krajín. Je nutné konštatovať, že slovenský premiér preukázal viac statočnosti než predstaviteľ českej vlády.
Môže dnes Česká republika vyrábať vlastné kvalitné potraviny a zásobovať celý trh svojimi národnými produktmi?
České poľnohospodárstvo ešte v nedávnej minulosti malo vysokú úroveň a bolo schopné uspokojiť český trh. České potraviny boli vo svete vyhlásené. Vstupom do EÚ sa značne znížila pozícia českých poľnohospodárov a výrobcov domácej potravinovej produkcie. Česká republika už niekoľko rokov prestáva byť potravinársky sebestačná. Stačí si overiť štatistiku o poľnohospodárskej produkcii a zisťujeme prudký prepad živočíšnej výroby. Príkladom môže byť počet dojníc v roku 1989 a teraz. Stavy sú tretinové. V roku 1989 cez milión dojníc, teraz len 360 000. Podobné je to u prasníc, ale i v poľnohospodárskej produkcii u zeleniny a ovocia. Domácu produkciu nahradzujeme dovozom. Dopady na český trh sú zrejmé. Táto situácia ale dopadá i na český vidiek. Dediny sa vyľudňujú, zavierajú sa školy, pošty, obchody, pre chlieb jazdíme do ďalekého supermarketu. Miesto včerajšej fronty na banány, dnes stojíme frontu na maslo. Asi je to tým, že kravy sme pozabíjali a ostali nám len voly!
Čo by Česká republika mala urobiť k náprave ponižujúcej situácie?
Je treba len zdvihnúť hlavu, nebyť ustrašený. Česká vláda je bohužiaľ v tejto pozícii. Je len poslšným článkom EÚ. Preto je nutné v Bruseli niekedy poriadne buchnúť po stole. Naši europoslanci sa musia v Bruseli prebudiť. Vláda musí viac tlačiť na postavenie veľkých obchodných reťazcov na českom trhu. Stanoviť podmienky, za ktorých môžu na náš trh. A celkom zrejmý je postupný návrat k vyššej potravinárskej sebestačnosti ČR. Dôsledkom krátkozrakej politiky ponovembrových vlád je prepad nášho poľnohospodárstva. Ale český vidiek nemôže byť stratenou vatrou v nedoziernom repkovom poli.
