Môj profil 
Predplatné
Hoci krajiny V4 tvoria zoskupenie už 25 rokov podľa bývalého českého prezidenta Václava Klausa členské krajiny nikdy výrazne nesformulovali spoločný záujem, ktorý by chceli voči EÚ presadzovať. Nádejou je podľa neho práve kritika Bruselu a migračná vlna, ktorá môže stredoeurópske krajiny zjednotiť a stmeliť v spoločnom postoji.
Projekt V4 prvotne tvorili tri krajiny, keďže existovalo Česko-Slovensko. Klaus podotýka, že samotné zoskupenie nebolo nápadom jej členov – Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko. Podnet prišiel z Európskej únie. Podľa jeho slov išlo o vedľajší produkt vtedajšieho prístupu západnej Európy k Európe strednej a východnej, „blahosklonného (a pre nás urážlivého) pohľadu „vyspelej“ Európy na – v ich očiach – zaostalý subkontinent krajín, ktoré predchádzajúce štyri desaťročia prežili v komunizme.“
„Západná Európa sa tvárila, že je rada, že komunizmus skončil a že sa krajiny strednej a východnej Európy tohto režimu zbavili. Dokonca verím, že nám krajiny Západu lepší život a úspešný politický, ekonomický a sociálny rozvoj priali. To je ale všetko. Hovorili o pomoci, ale žiadnu neposkytovali – aj vo veľmi ťažkých okamihoch rozpadu východných trhov ďalej blokovali náš prístup na trhy svoje. Ich protekcionizmus bol priamo povestný. Budovali si svoj integračný projekt ako klub vyvolených, do ktorého nikto iný nemal mať prístup. O našom členstvo v EÚ sa vtedy vôbec nehovorilo. Očakávala sa dlhá doba, než sa tieto krajiny, teda my, na – v ich očiach prijateľnú – úroveň svojej vyspelosti dostanú. A práve preto vznikla myšlienka Vyšehradu,“ uvádza Klaus.
Dodáva, že práve zoskupením Vyšehradskej štvorky sa mali jej členovia učiť integrovať. Podľa neho nás to malo zamestnať natoľko, aby sme sa nepokúšali stále silnejšie ťukať na dvere Európskej únie a žiadať o členstvo.
Preto si členské krajiny zriadili vlastnú zónu voľného obchodu – CEFTA. Avšak Stredoeurópska zóna voľného obchodu je podľa Klausa jediným hmatateľným výsledkom stredoeurópskej spolupráce. Zároveň „je iróniou, že sme z CEFTA museli vystúpiť pri vstupe do EÚ. Postupom času sme totiž túto svoju organizáciu rozšírili o ďalšie krajiny východnej Európy a prostredníctvom nej by sa napr. Rumunsko ešte pred vstupom do EÚ dostalo do zóny voľného obchodu EÚ.“
„Od tej doby pokračovalo zúfalé hľadanie akéhokoľvek konkrétneho spoločného záujmu, ktorý by štyri krajiny Vyšehradu chceli v EÚ presadzovať. Nikdy nebol nájdený. Frázy existovali vždy, ale konkrétne veci nie. Tieto štyri krajiny dávali prednosť individuálnemu súpereniu, kto bude najväčším obľúbencom EÚ a kto sa do EÚ dostane najskôr. V 90. rokoch bolo o špecifickosti svojej pozície presvedčené najmä Maďarsko (ktoré malo v ruke tromf podpory Nemecka za umožnenie odchodu tisícov východných Nemcov na Západ ešte pred pádom Berlínskeho múru). Vnútri Vyšehradskej štvorky občas existovali dvoj- či trojčlenné záujmové koalície, ale štyri neboli nikdy,“ vysvetlil Klaus.
Podľa neho teda V4 voči EÚ nikdy nesformulovala jednotný postoj. A ak ho aj sformulovali, hneď po príjazde do Bruselu ho niektorá z členských krajín zabudla. Poslednou ukážkou bolo podľa bývalého českého prezidenta minuloročné hlasovanie o kvótach voči prisťahovalcom. Najprv sa V4 zhodli na spoločnom postoji, a potom ho Poľsko porušilo. Dosluhujúca vláda totiž dala prednosť zapáčiť sa bruselským mocipánom. Po voľbách Poľsko svoj postoj rýchlo zmenilo. „Teraz sa slabým článkom v tejto veci stala Česká republika. Postoje dnešnej novej poľskej vlády, postoje Ficovej vlády aj postoje Orbánovej administratívy sú ďaleko sebavedomejší ako postoja vlády českej.“
Dnešná migračná dráma a kritika Bruselu môže teda podľa Klausa krajiny Vyšehradskej štvorky stmeliť, a to je určitá nádej do budúcna.
