Čo v skutočnosti obsahuje na billboardoch pertraktovaný dokument WHO o skorej sexualizácii detí?

Bratislava 18. marca (HSP/Foto:TASR)

Pravdepodobne, keď prvé kolo prezidentských volieb prehrmí, stane sa naplno témou billboard varujúci rodičov pred sexuálnou výchovou, ktorá má podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) učiť o masturbácii. Už teraz sa ozývajú zástanci sexuálnej výchovy a homosexuálnych „práv“,  že billboard odporúčania SZO prekrúca. Táto stratégia ma za úlohu spochybniť pravdivosť billboardu, ktorý je pre mnohých aj tak neuveriteľný. Žiaľ, šokujúce je pravdou. Podľa odporúčaní majú batoľatá dostať doslova informácie o tom, že dotýkanie sa tela im môže spôsobiť potešenie, čo sa odborne volá masturbácia.

Dokument SZO (WHO) je celý písaný v tomto duchu. Aj pre staršie deti 4-6 rokov a 6-9 rokov sa odporúča informovať ich o „enjoyment and pleasure when touching ones own body, early childhood masturbation“ (potešenie z dotýkania sa svojho tela, skorá detská masturbácia). 9-12 roční majú vedieť o „pleasure, masturbation, orgasm“ (potešenie, masturbácia, orgazmus). Takže tu nie je ani žiaden náznak toho, žeby ich mali sexuálni edukátori odrádzať od masturbácie, resp. vysvetľovať jej škodlivosť. Naopak, majú deťom, ktoré o tom ani netušia, dávať návody ako experimentovať, stať sa závislým na masturbácii od útleho veku a potom si zvoliť rodovú identitu LGBTI. Ak majú dostať informácie o sexuálnych právach, ako ich definuje Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo (IPPF), tak masturbácia musí byť videná pozitívne, lebo je to súčasť lesbianstva a vlastne aj homosexuality, len sa masturbuje do análnej časti tela druhej osoby.

Ak deti už vo veku do 4 rokov majú “explorovať rodové identity“, 4-ročné deti majú byť informované o „vzťahoch s tým istým pohlavím“ a „o rôznych konceptoch rodiny“ s cieľom, aby „získali rešpekt k rôznych normám ohľadom sexuality“, 6-ročné majú počuť o tom, že „osoby toho istého pohlavia sú schopné lásky medzi sebou“ a „pozitívne majú prijať svoju rodovú identitu“ z podsúvaných možností, tak je ťažko uveriť, že tu nejde o propagáciu homosexuálneho životného štýlu, ktorého podstatou sú análne praktiky a masturbácia. 12-roční majú vedieť o tom, ako aj lesby môžu prísť k tehotenstvu, pochopiteľne umelým oplodnením s darovanými spermiami. A podľa materiálu ich treba neustále utvrdzovať v tom, že „rod je iné ako biologické pohlavie“.

15-roční majú vedieť aj o tzv. surrogacy, vynosení dieťaťa inou ženou, o tzv. designer babies, t.z. možnosti vybrať si z umelo oplodnených embryií chcené pohlavie, genetickú predispozíciu a v budúcnosti možno aj farbu vlasov, či očí. Nateraz totiž stačí, že budú vedieť o možnostiach (čo ani mnohí rodičia netušia) preimplantačnej genetickej diagnostiky, že sa môžu zbaviť embryí s nechcenou genetickou predispozíciou. Predovšetkým je ale nevyhnutné vštepovať im „kritický pohľad na kultúrne a náboženské normy v súvislosti s tehotenstvom, rodičovstvom atď“. Toto sociálne inžinierstvo má „zmeniť negatívne pocity tínedžerov k homosexualite na jej akceptáciu a oslavovanie rôznosti“. Výučbou detí podľa dokumentu má byť dosiahnutá „tolerancie“ a teda akceptácia homosexuálneho správania a praktík.

Tento dokument SZO (WHO) odhaľuje ideologické ciele agentúry OSN – propagovať homosexuálny životný štýl, ktorý je v západnom svete zodpovedný za 94% prípadov prenosu HIV u mladých mužov podľa štatistík amerického vládneho Centra pre prevenciu a kontrolu chorôb. Táto filozofia vychádza z toho, že planéta je podľa OSN preľudnená a osoby toho istého pohlavia nemôžu splodiť deti. Antikoncepcia a potraty sú ďalšie menej účinné nástroje kontroly populácie. Slovenská kancelária agentúry SZO (WHO) lobovala v roku 2009, aby ženy nedostali poučenie pred potratom, dnes žiada, aby batoľatá boli poúčané o masturbácii.

Tento dokument SZO (WHO) je síce nezáväzný, ale už sa ním operuje. Odvolávala sa naň Správa Estrela, rezolúcia Európskeho parlamentu, ktorá bola koncom roka natláčaná na hlasovanie cez porušovanie mnohých procedurálnych pravidiel EP. Nakoniec bola zamietnutá. Žiadala totiž, aby takáto „sexuálna výchova bola v celej EÚ povinná pre všetky deti na základných a stredných školách“. Odkazovala na „právo detí a mladých získavať informácie týkajúce sa sexuality, vrátane sexuálnej orientácie a rodovej identity a rodového vyjadrenia, rodovo citlivým spôsobom prispôsobeným veku“.

Dôvodová správa k rezolúcii uvádzala krajiny s najvyššou mierou potratov, medzi nimi aj Švédsko, ktoré má povinnú sexuálnu výchovu na školách od roku 1955, preplácané antikoncepčné prostriedky a potraty, nepotrebný súhlas rodičov pre postúpenie umelého potratu. Rodičia nemajú žiadne právo prísť na hodinu sexuálnej výchovy, ktorej cieľom je dekonštrukcia rodových stereotypov. Obrovská miera potratov u tínedžeriek je jedným z dôležitých dôvodov, prečo najčastejšou príčinou úmrtnosti u tejto vekovej skupiny sú samovraždy. Počet potratov aj v ďalších škandinávskych a západoeurópskych štátoch stúpa, čo je argument pre zavádzanie povinnej sexuálnej výchovy už pre predškolský vek, hoci táto zlyhala na vyšších stupňoch.