Česká analytička z bruselskej univerzity podobne ako Fico: Politici by sa mali poučiť a nevyhlasovať ľahkovážne referendá

Brusel 6. januára 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Antonio Calanni)

Európski politici by si mali vziať z vlaňajška ponaučenie a nevyhlasovať referendá, ak nie sú schopní zrozumiteľne vysvetliť ich účel, tvrdí v Bruseli pôsobiaca česká analytička Tereza Novotná.

Pri plánovaných rokovaniach o brexite vníma pozitívne jednotu členských štátov Európskej únie. V otázke migrácie pre rozdielnosť názorov nájdenie spoločného riešenia v blízkej budúcnosti neočakáva.

Odchod Spojeného kráľovstva z EÚ: stále veľa otáznikov

“Vec, o ktorej sa veľmi nehovorí, je to, že rokovania o vystúpení by mali kopírovať rokovania o vstupe – len v opačnom smere,” upozornila Novotná s tým, že prístupové rokovania obvykle trvajú niekoľko rokov.

Všetko podľa nej závisí od toho, aký typ rozviazania vzťahov medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ si Londýn zvolí. Ak sa istá časť väzieb zachová, dá sa hovoriť o prechodných obdobiach medzi členstvom a odchodom zo spoločenstva. V prípade “tvrdého” brexitu by zase vo vzťahoch nastal jasný zlom.

Novotnú teší, že členské štáty sú v postoji k brexitu jednotné, a zároveň považuje za logické, že 27 štátov bude s Londýnom rokovať ako jeden celok. “Je zjavné, že všetky aspekty členstva sú také previazané, že sa Británia nemôže dohodnúť len s jedným členským štátom, ale treba zohľadniť aj názory ostatných,” vyhlásila analytička.

Aj keby britský najvyšší súd rozhodol, že vláda Theresy Mayovej potrebuje na spustenie brexitu súhlas parlamentu, mala by ho vláda podľa Novotnej dostať. V tomto prípade sa obáva len menšieho zdržania: “Je možné, že dôjde k posunutiu o mesiac alebo dva.”

Poukázala na zaujímavý fakt – trio vyjednávačov Únie v otázke brexitu je zo štátov, ktoré európske štruktúry zakladali, teda z Francúzska, Nemecka, Talianska a štátov Beneluxu.

Dohoda o dlhodobom riešení migračnej krízy v nedohľadne

“Pri brexite vnímam jednotu členských štátov optimisticky, pri migrácii som skeptickejšia,” podotkla Novotná. Očakáva, že dlhodobé riešenie migračnej krízy nájde Únia až vtedy, keď najväčší prílev migrantov opadne. Dovtedy predpokladá len prijímanie čiastkových riešení zameraných na najpálčivejšie problémy.

Ani pri názore na slovenský návrh efektívnej solidarity neskrývala skepsu. “Efektívna solidarita nie je ani veľmi efektívne, ani veľmi solidárne riešenie,” zhrnula analytička.

Nemyslí si, že Malte, ktorá od januára predsedá Rade EÚ, sa podarí v oblasti migrácie dosiahnuť prielom, keďže je na opačnom póle názorového spektra než štáty Vyšehradskej skupiny. Bez povinných kvót na prerozdeľovanie migrantov sa podľa nej pohnúť vpred nedá.

Za obojstranne výhodnú považuje migračnú dohodu s Tureckom, pretože Úniu odbremeňuje od prílevu migrantov a Ankara zase dostáva miliardy eur na starostlivosť o migrantov, o ktorých by sa musela jednako nejako postarať. Na druhej strane si je vedomá aktuálneho diania v Turecku. Uznala, že EÚ nie je schopná sama zvládať migračnú krízu a preto sa musela dohodnúť s Ankarou, čím sčasti obetovala svoje ideály.

“Keď sa začne reálne riešiť konflikt v Sýrii, budú fungovať migračné dohody s africkými štátmi a s Líbyou sa nám podarí nadviazať stabilné vzťahy, tak bude možné dosiahnuť nejaké dlhodobé riešenie migračnej krízy,” uzavrela Novotná.

Supervolebný rok v Európe

Víťazstvo Francoisa Fillona v primárkach francúzskych republikánov považuje Novotná za jasný znak, že voliči chceli niekoho iného ako dobre známe tváre Nicolasa Sarkozyho a Alaina Juppého. Opatrnejšie sa vyjadrila k samotným prezidentským voľbám, ktoré sa zrejme neskončia už v prvom kole.

“Ešte nie je úplne isté, že Fillon postúpi do druhého kola,” povedala s tým, že minulý rok bol plný prekvapení, a tak netreba robiť unáhlené závery. Takmer isto sa podľa nej do druhého kola prepracuje líderka Národného frontu Marine Le Penová. Novotná vyjadrila obavu, že ak by boli voľby jednokolové, Le Penová by mala reálnu šancu stať sa prezidentkou.

Šancu postúpiť z prvého kola volieb prisudzuje Emmanuelovi Macronovi. Označila ho za symbol zmeny, čo by mohlo osloviť voličov. Macron sa vlani vzdal ministerského postu, vystúpil z vládnucej Socialistickej strany (PS) a založil si vlastné politické hnutie.

Pri nemeckých parlamentných voľbách má česká analytička oveľa jasnejšiu predstavu.

Očakáva, že post spolkovej kancelárky obháji Angela Merkelová, pretože na tamojšej politickej scéne nevidí žiadneho súpera, ktorý by jej v tom mohol zabrániť.

“Paradoxne, všetci si myslia, že by mala zostať kancelárkou, dokonca aj tí, čo by nevolili CDU, takže má sama osebe vyššiu podporu ako jej vlastná strana,” poznamenala Novotná. Navyše, aj keby vo voľbách zvíťazili socialisti, nemyslí si, že by boli schopní vytvoriť vládu bez Merkelovej konzervatívcov, čo by podľa nej opäť dostalo Merkelovú do čela nemeckej vlády.

Pozornosť sa upiera aj na Holandsko, kde pred tohtoročnými voľbami dosahuje rekordné preferencie Strana slobody (PVV) Geerta Wildersa. Prieskumy verejnej mienky ho napriek jeho kontroverzným vyhláseniam stavajú do role možného víťaza volieb.

“Verím, že aj keby v holandských voľbách vyhral Geert Wilders, nebude nutné, aby sa stal premiérom,” uviedla analytička s tým, že keby zvíťazil, ostatné parlamentné strany mu nedožičia post predsedu vlády.

Pri otázke na vlaňajšie referendum, v ktorom holandskí voliči odmietli ratifikáciu asociačnej dohody s Ukrajinou, Novotná nešetrila kritikou. “Keď sa politici z členských štátov neustále sťažujú, že ich Brusel k nejakým rozhodnutiam donútil, a pridá sa k tomu ekonomická a migračná kríza, voličom dôjde trpezlivosť a začnú voliť populistov, ktorí Úniu kritizujú,” vysvetlila.

Hoci referendum nie je právne záväzné, holandský premiér Mark Rutte sa zaviazol výsledok rešpektovať. V súčasnosti sa snaží presvedčiť holandských voličov argumentom, že asociačná dohoda neznamená, že Ukrajina automaticky dostane štatút kandidátskeho štátu. O získanie dostatočnej podpory na ratifikáciu asociačnej dohody sa usiluje v oboch komorách parlamentu.

Tereza Novotná, Ph.D., pôsobí na Université libre de Bruxelles (Slobodná univerzita v Bruseli) a je výskumnou spolupracovníčkou think-tanku EUROPEUM.