Princeton 2. mája 2016 (HSP/sputnik/Foto:TASR/AP-Hubert R. Dinse)
Slobodná vôľa človeka je pravdepodobne ilúziou. K tomuto záveru dospeli vedci z Princetonskej univerzity Adam Bear a Paul Bloom, ktorí uverejnili výsledky svojho výskumu v časopise Psychological Science
“Preskúmali sme pravdepodobnosť toho, že tá či iná voľba vzniká v podvedomí ešte pred tým, než bola v skutočnosti urobená,” píšu vedci v anotácii k svojej práci.
“Pravdepodobne v okamihu, keď dochádza k nejakej voľbe (v okamihu keď robíme voľbu), prepisuje náš mozog dejiny a klame nás, keď nás núti myslieť si, že to bola od začiatku naša voľba, aj keď v skutočnosti bola urobená až po tom, čo sme odhadli jej následky na úrovni podvedomia,” píše Baer na svojom blogu na Scientific American. Z toho vedcom vyplynulo, že podvedomie urobí rozhodnutie, a vedomie si ho iba zdôvodní.
V rámci svojho výskumu posadili vedci ľudí pred obrazovku, na ktoré sa objavovali biele kruhy. Pokusne mali vybrať jeden z nich. Za “správnu” voľbu sa považoval kruh, ktorý sa zmenil na červený. V niektorých prípadoch však tak rýchlo menil farbu, že človek nestihol dospieť k rozhodnutiu.
Potom mali testovaní odpovedať, čo konkrétne dokázali urobiť: zvoliť červený kruh, jeden z bielych, alebo jednoducho nestihli rozhodnúť.
Podľa štatistiky mali testované osoby vybrať červený kruh približne jedenkrát z piatich pokusov. Ale, súdiac podľa ich odpovedí, prekročili ich správne rozhodnutia túto dvadsaťpercentnú pravdepodobnosť, pričom to bolo vo viac ako 30 % prípadov, keď odhadli údajne správny kruh dokonca v prípade, kedy veľmi rýchlo očervenel.
Na základe toho dospeli Baer a Bloom k záveru, že v niektorých prípadoch si testované osoby uvedomili udalosti v nesprávnej následnosti. Mysleli si, že ich voľba predchádzala zmene farby, ale v skutočnosti boli urobené už po tom, čo kruh zmenil farbu. To znamená, že testované osoby si mysleli, že urobili rozhodnutie skôr, ako kruh očervenel, teda mali pocit, že predvídali jeho zmenu farby.
Vedci poznamenali, že keď kruh nezčervenal príliš rýchlo, tak testované osoby urobili výber 20% prípadov, teda nevoli červený kruh častejšie ako sa skutočne vyskytoval, čo zodpovedalo štatistike pravdepodobnosti ich voľby. V tomto prípade už nemohlo podvedomie urobiť tento trik s vedomím a “vycítiť” zmenu farby pred tým než bola voľba skutočne urobená, oznámil Baer.
“Dohromady to všetko svedčilo o tom, že systematicky klameme sami seba ohľadne toho, ako dospievame k tej či inej voľbe, dokonca, keď na intuitívnej úrovni o nej nepochybujeme,” píše na záver Baer.
Z hľadiska vedcov nemusí táto krátkodobá ilúzia, ktorá vzbudzuje našu vieru v slobodnú vôľu, povinne negatívne ovplyvniť našu psychiku a správanie.
Ale pre niektorých ľudí, tých, u ktorých toto otáľanie s voľbou trvá dlhšie ako jednu štvrtinu sekundy, môže táto ilúzia “zájsť príliš ďaleko,” píše Baer. Ide o ľudí majúcich niečo ako schizofréniu alebo bipolárne poruchy.
“Ľudia s týmito chorobami môžu začať veriť, že sú schopní meniť počasie, alebo že majú nadprirodzenú schopnosť predpovedať správanie iných. V extrémnych podmienkach si môžu dokonca myslieť, že sú bohovia,” zhŕňa jeden z autorov výskumu.