Alexey Poliščuk v OBSE: “Zaráža cynizmus niektorých členských štátov OBSE, ktoré iba slovne hája práva osôb so zdravotným postihnutím”

Hamburg 16. decembra 2016 (HSP/Foto:TASR-Christian Charisius/dpa via AP)

V Hamburgu sa 8. – 9. decembra konalo 23. zasadnutie Rady ministrov OBSE. K jedným z najpozoruhodnejších a ostrým vyjadreniam patrilo vystúpenie zástupcu riaditeľa Oddelenia pre Európsku spoluprácu ministerstva zahraničných vecí Ruska Alexeja Poliščuka. 

V úvode poznamenal, že ruská strana víta, že sa podarilo otvorene posúdiť alarmujúcu situáciu vo vojensko-politickej sfére. Prízvukoval, že konštruktívna diskusia je obzvlášť vyžadovaná v podmienkach, kedy politika NATO nasmerovaná na posun vojenskej infraštruktúry k ruským hraniciam podkopáva stabilitu.

A pokračoval: „Dúfame, že začatie štruktúrovaného dialógu o bezpečnostných výzvach, potvrdené v dnes prijatej deklarácii „Od Lisabonu po Hamburg“, prispeje k obnoveniu dôvery a posunu smerom k nášmu spoločnému cieľu – budovaniu spoločenstva rovnakej a nedeliteľnej bezpečnosti. Pozitívne hodnotíme prijatie rozhodnutia Rady ministrov o ľahkých ručných zbraniach.

Ľutujeme, že spolitizovaná pozícia niektorých krajín neumožnila prijatie dokumentu o prispení OBSE k urovnaniu konfliktu na východe Ukrajiny. Poznamenávame, že počas rokovania Rady ministrov nikto z ministrov nespochybnil ani Minské dohody, ani prácu Kontaktnej skupiny, ani normandský formát, ani úlohu Špeciálnej monitorovacej misie OBSE na Ukrajine. Dúfame, že kyjevské úrady budú schopné, konečne, podniknúť zodpovedné vykonávanie minského „Balíka opatrení“,  najmä jeho politických aspektov – zvláštneho postavenia Donbasu, ústavnej reformy a amnestie.

Ľutujeme, že rozdielne ponímanie regionálnych otázok neumožnilo prijatie všeobecného politického vyhlásenia. Domnievame sa však, že výmena názorov na konflikty bola úprimnou. Vítame dokument o Pridnestrovskom urovnaní, ako aj vyhlásenie „trojice“ spolupredsedov Minskej skupiny OBSE pre urovnanie konfliktu v Náhornom Karabachu. Napriek tomu, že sa nepodarilo uviesť do súladu rozhodnutie Ženevských diskusií o bezpečnosti v Zakaukazsku, očakávame pokračovanie práce v tomto formáte. Prioritou je dosiahnutie dohôd o nepoužívaní sily medzi Gruzínskom, Abcházskom a Južným Osetskom.

Nemáme v úmysle dramatizovať absenciu rozhodnutia o protikrízovej úlohe OBSE. Hlavné je, že tento rok sa predsedníctvu podarilo vytvoriť zoznam príležitostí OBSE v tejto oblasti a potvrdiť, že naša organizácia disponuje dostatočnými protikrízovými nástrojmi. Sme presvedčení, že cesta k zvýšeniu efektivity OBSE týmto smerom spočíva vo vypracovaní Stanov a pravidiel práce výkonných štruktúr.

Sme spokojní s prijatím dôležitých dokumentov protiteroristického nasmerovania –   o úsilí OBSE v boji proti teroru a o výmene údajov o cestujúcich v leteckej doprave. Tieto dokumenty potvrdzujú rolu OBSE v globálnych protiteroristických úsiliach. Schválenie Rady ministrov nových opatrení na budovanie dôvery v oblasti využívania IKT ukazuje potenciál OBSE pre urovnávanie incidentov v oblasti informačnej bezpečnosti.

Logickým pokračovaním úsilia nemeckého predsedníctva je skoordinované rozhodnutie ministrov týkajúce sa témy ekonomickej prepojenosti. Dúfame, že prehlbovanie tejto témy v budúcom roku umožní odhaliť potenciál OBSE pre harmonizáciu integračných procesov. Podporujeme dialóg o migrácii, ktorý sa rozbehol v OBSE. Zladené rozhodnutie ministrov sa stalo dôležitým praktickým krokom realizácie prispenia OBSE k prekonaniu migračnej krízy v Európe. Počítame s tým, že našej organizácii sa podarí vymedziť si efektívnu sféru činnosti v medzinárodnom úsilí týmto smerom.

Bohužiaľ, Rada ministrov potvrdila, že humanitárny rozmer je jednou z najproblematickejších sfér a vynucuje si radikálne reformy. Mieriac do Hamburgu sme predpokladali prijatie niektorých dôležitých rozhodnutí, ktoré sa však nepodarilo dohodnúť. Dúfame, že nastávajúce rakúske predsedníctvo zvolí prácu v tejto dimenzii na pragmatickom základe a so zreteľom na záujmy všetkých zmluvných štátov.

Hlbokým sklamaním je neschopnosť OBSE adekvátne reagovať na rastúce prejavy diskriminácie a náboženskej neznášanlivosti. Už druhý rok po sebe je zablokované prijatie Deklarácie o potieraní neznášanlivosti a diskriminácie proti kresťanom a moslimom. Veríme, že v roku 2017 sa podarí realizovať úlohu Rady ministrov predostretú v Bazileji o ich vypracovaní. Sme presvedčení, že otázky boja proti antisemitizmu, kresťanskej fóbie a islamskej fóbie by mali byť posudzované komplexne, na základe rovnosti.

Podporili sme iniciatívu predsedníctva na používanie v OBSE pracovnej definície antisemitizmu, akceptovanej v „Medzinárodnej aliancii pre pripomínanie holokaustu.” Urobili sme to napriek skutočnosti, že viacero vplyvných ruských židovských organizácií požadovali prepracovanie tejto definície. Z nejakých nepochopiteľných dôvodov niektoré delegácie neboli pripravené na to, aby sa OBSE na základe tejto definície venovala formovaniu globálneho konsenzu o tomto probléme spoločne s OSN a ďalšími multilaterálnymi organizáciami.

Kladieme veľký dôraz na boj proti trestnej činnosti z nenávisti, agresívneho nacionalizmu a neonacizmu. Ľutujeme, že rozhodnutie o tejto veci nebolo prijaté. Je nepochopiteľný odmietavý postoj niektorých delegácií zahrnúť do textu odkaz na rozhodnutia Norimberského tribunálu a to najmä v roku jeho 70. výročia.

Tiež zaráža cynizmus niektorých členských štátov OBSE, ktoré slovne hája práva osôb so zdravotným postihnutím, ale odmietajú uznať rovnaké príležitostí pre ich účasť v športových podujatiach, vrátane paraolympijských hrách,“ zdôraznil v závere svojho vystúpenia zástupca riaditeľa Oddelenia pre Európsku spoluprácu ministerstva zahraničných vecí Ruska Alexej Poliščuk.