Zvyšuje sa riziko jadrového konfliktu?

Taktické jadrové zbrane sú zbrane s relatívne malým výkonom. Ich hmotnosť môže byť niekoľko kiloton alebo menej. Výťažnosť B61-12, americkej zbrane s premenlivou výťažnosťou, môže byť „znížená“ až na 0,3 kilotony, čo je približne jedna päťdesiatina výťažnosti bomby, ktorá zničila Hirošimu. Výbuch niekoľkých tisícok ton zle uskladneného dusičnanu amónneho v Bejrúte v auguste 2020 ukázal, aké hrozné môžu byť takéto výbuchy. Sú však oveľa menej ničivé ako výbuchy zbraní použitých pri totálnej jadrovej výmene.

Amerika má na leteckých základniach v Európe približne 100 taktických jadrových zbraní. Predpokladá sa, že Rusko ich má tisíce.

Rusko v posledných rokoch zvýšilo prah použitia jadrových zbraní zo „situácií kritických pre národnú bezpečnosť Ruskej federácie“ (v roku 2000) na prísnejší: „agresia… zahŕňajúca použitie konvenčných zbraní, keď je ohrozená samotná existencia štátu“ (v roku 2014).

Napríklad, ak by ruská armáda bola na južnej Ukrajine zatlačená do takej miery, že by ukrajinské sily hrozili opätovným dobytím Krymu, tak to by mohlo viesť k skutočnému jadrovému riziku. Avšak riziko je obrovské. Napríklad, taktický jadrový úder na ukrajinskú základňu alebo nad Čiernym morom by bol zásadným momentom – prvé použitie jadrových zbraní vo vojne od roku 1945 – ale nemusel by nevyhnutne zastaviť ofenzívu Ukrajiny.

„Je ťažké si predstaviť, že jadrové údery umožnia Rusku zlomiť vôľu Ukrajiny k odporu,“ napísal generál Valerij Zalužnyj, najvyšší ukrajinský veliteľ, v spoluautorskej eseji uverejnenej 14. septembra.

Prelomiť jadrové tabu by mohlo ohroziť aj vzťahy Ruska so spriatelenými alebo nezúčastnenými krajinami, ako sú Čína a India.

A úder na Ukrajinu by mohol viesť k presne opačnému výsledku, než o aký sa Putin usiluje od začiatku vojny: k vyslaniu západných síl, napríklad špecializovaných rádiologických tímov, na Ukrajinu.

Napriek tomu, že Putin má obrovskú moc, nie je jediným, kto v Rusku v tejto oblasti rozhoduje. Traja úradníci majú pri sebe Čeget, čiže jadrový kufrík, ktorý prenáša rozkazy raketovým silám: Putin, Sergej Šojgu (jeho minister obrany) a generál Valerij Gerasimov (náčelník generálneho štábu). Podľa niektorých údajov musia dva z troch terminálov vyslať kód, aby bol rozkaz platný.

Mnohé z toho sa jednoducho nedá zistiť. Spory o to, či Rusko použije alebo nepoužije jadrové zbrane, získali v posledných mesiacoch teologickú príchuť. Jedna frakcia tvrdí, že nebezpečenstvo je také veľké, že Západ musí ukrajinskú vládu presvedčiť na rokovania skôr, ako sa veci vymknú spod kontroly. Iná frakcia oponuje, že zveličovanie jadrových rizík nahráva Putinovi, pretože odrádza Západ od vyslania najmodernejších zbraní a obmedzuje Ukrajinu, aby oslobodila celé svoje územie. V skutočnosti jedinou osobou, ktorá to môže s určitosťou vedieť, je samotný Putin.

Peter Kováč