„Zvyčajne je to len fáza“. Prelomová štúdia ukazuje zaujímavé závery

Holandská štúdia zahŕňala viac ako 2700 detí vo veku od 11 rokov. Každé tri roky im odborníci kládli otázky zamerané na vnímanie ich vlastného pohlavia. V určitom období štúdie uviedlo určitý stupeň „nesúhlasu“ alebo “ nestotožnenia sa“ so svojím pohlavím len niečo viac ako jedno z desiatich detí. Vo veku 25 rokov tento počet klesol na jedno z 25 detí. V percentuálnej miere to predstavuje pokles z 11% na 4%.

Štúdia s názvom Tracking Adolescent’s Individual Lives Survey (Sledovanie individuálneho života dospievajúcich) sa začala v roku 2001 na univerzite v holandskom Groningene. Každý účastník mal podľa svojich pocitov odpovedať na tvrdenie „Želám si byť opačného pohlavia.“

V priebehu 15-ročnej štúdie boli každé dva až tri roky respondenti požiadaní, aby odpovedali na to isté tvrdenie. Zakaždým dostali na výber z viacerých možností, pričom 0 – nie je to pravda,
1 – do určitej miery alebo niekedy je to pravda, 2-veľmi pravdivé tvrdenie.

Výskum potvrdzuje predpoklad

Výskumníci uznali určité obmedzenia štúdie – účastníci boli vybratí z bežnej populácie a nemuseli mať diagnostikovanú rodovú dysfóriu. Aj napriek tomu dospeli k záveru. „Výskum potvrdzuje predpoklad, že nespokojnosť s pohlavím je medzi deťmi a dospievajúcimi častejšia, ako v dospelosti.“

„Výsledky tejto štúdie by mohli pomôcť dospievajúcim uvedomiť si, že je normálne mať v tomto veku určité pochybnosti o svojej identite a o svojej rodovej príslušnosti a že je to aj relatívne bežné,“ uzavreli výskumníci.

Kritici radikálnej rodovej teórie rýchlo poukázali na to, že jediné, čo štúdia v skutočnosti priniesla, bolo potvrdenie toho, čomu verili od začiatku.

Lekársky zásah do niečoho, čo je pravdepodobne len fázou a takmer určite má emocionálnu alebo psychologickú príčinu, škodí väčšiemu počtu detí, než by im mohlo kedykoľvek pomôcť.

„Tak vidíte. A kto teraz ponesie zodpovednosť za množstvo detí, ktoré boli v našom zdravotníckom systéme nezvratne poškodené v dôsledku presadzovania slepej afirmačnej rodovej ideológie? Nikto?,“ uviedla konzervatívna publicistka Amala Ekpunobiová.

„Táto štúdia totálne marí akékoľvek argumenty pre lekárske upravovanie podoby dieťaťa na jeho opačné pohlavie. Ale pre mňa je to nepodstatné. Už aj jeden detransider je priveľa. Nikto by nemal ponúkať „preobliekanie za opačné pohlavie“ ako „lekársku liečbu“ . A to v žiadnom prípade,“ dodal aktivista Duncan Henry.

„Rozvaha“

Patrick Brown, pracovník konzervatívneho Centra pre etiku a verejnú politiku, sa k štúdii vyjadril, hoci sa na jej realizácii nepodieľal.

„Táto štúdia poskytuje ešte viac dôvodov, prečo byť skeptický voči týmto agresívnym krokom na uľahčenie zmeny pohlavia v detstve a počas dospievania,“ uviedol Brown.

„Fakt, že miera satisfakcie je po niekoľkých rokoch nižšia, naznačuje, že pre prevažnú väčšinu dospievajúcich, ktorí sa snažia pochopiť svet a svoje miesto v ňom, bude najlepším riešením rozvaha a opatrnosť, a nie urýchlený prístup k trvalým operáciám alebo hormonálnym terapiám. Politika, ktorá zakazuje zmenu pohlavia u neplnoletých, má preto veľký zmysel,“ dodal.

Viaceré štáty už prijali úplný alebo čiastočný zákaz operácií súvisiacich so zmenou pohlavia, predpisov hormonálnych liekov na zmenu pohlavia a blokátorov puberty pre neplnoleté osoby. V posledných týždňoch Francúzsko aj Veľká Británia avizovali možnosť, že by od predpisovania podobných lekárskych zákrokov v prípadoch rodovej dysfórie neplnoletých mohli ustúpiť.