Zomrel najväčší podvodník na svete. Mnohých okradol, ale aj vám môže ešte dnes byť niečím užitočný. Neveríte?

Bratislava 16. apríla 2021 (HSP/Foto:TASR/AP-Kathy Willens)

Odišiel človek, ktorý urobil rekordný, mnohomiliardový podvod. V čom bolo jeho podnikanie iné? A vlastne, je spôsob, ktorým nadobúdajú majetok ostatní miliardári, naozaj až o toľko odlišný?

Vo veku 82 rokov zomrel vo väzení jeden z najväčších podvodníkov v histórii Bernie Madoff. Dlhodobo patril medzi smotánku Wall Streetu, napokon, pochádzal z elitnej židovskej finančníckej rodiny. Bol dokonca šéfom správnej rady burzy Nasdaq, jedného z troch najsledovanejších akciových trhov v USA – teda patril naozaj medzi popredných amerických, a teda aj svetových finančníkov.

Zlodej? Alebo len trochu viac optimalizovaný podnikateľ vo finančníctve?

Nikomu, ani jeho vlastnej komunite, by nebolo napadlo, že zorganizuje asi najväčší finančný podvod v histórii, pri ktorom ľudia prišli celkovo o 65 miliárd dolárov. To je neuveriteľných 65 000 miliónov, keď na hlavu každého jedného Američana, vrátane novorodencov, pripadá škoda priemerne okolo dvesto dolárov!

Princíp, na ktorom zarábal, bol v princípe ten istý, aký okolo seba vidíme denne, len ten jeho bol „trošku viac vyladený“: z peňazí nových investorov vyplácal tých skorších. A tým, že vyplácal naozaj vysoké sumy, o nových investorov nebola núdza.

V roku 2008 mu na to prišli a o rok neskôr ho odsúdili na 150 rokov väzenia. Po odhalení tohto podvodu spáchalo množstvo ľudí samovraždu, vrátane Madoffovho syna. Madoffova pyramídová hra finančne zruinovala mnoho tisíc rodín a firiem, vrátane významných židovských nadácií, ktoré Madoffovi dôverovali, veď bol „ich“.

Ale prečo o tom vlastne píšeme? Pretože medzi Madoffom a multimilionármi, ktorí sú majiteľmi ekonomiky Slovenska, či už domácimi alebo zahraničnými, v princípe ich bohatnutia nie je veľký rozdiel. Dokonca sa s trochou fantázie dá povedať, že je iba kvantitatívny: trochu nižší percentuálny zisk, vyššia reálna hodnota produkcie, trochu stabilnejší cash-flow… ale inak rovnaký princíp.

Legálne a nelegálne pyramídové hry – je v tom z hľadiska výsledku rozdiel?

Miliardári sú vždy výsledkom nejakej pyramídovej hry – tie miliardy vždy pochádzajú z práce a úspor tisícov a miliónov ľudí, ktorí musia byť chudobnejší, aby niekto mohol byť hyperbohatý. Toto je skutočnosť, ktorú nikto nemôže poprieť, hoci niektorí sa snažia to obísť spornými konštrukciami, že bez prínosu tých miliardárov by boli všetci chudobnejší, a že vraj je to teda situácia win-win.

Položme si otázku: záleží vlastne vôbec na tom, či je spôsob, akým sa niekto stane miliardárom, legálny? V tejto chvíli pravoverní liberáli začnú kričať niečo o komunistoch, o tom, že právo legálne zarábať peniaze je samotnou podstatou fungovania právneho štátu, že to je o principiálnom rozdiele medzi poriadkom a anarchiou… Nuž, veď samozrejme. Z formálneho hľadiska nesporne majú pravdu. Lenže dá sa na to dívať aj inak.

Ak zákony sú postavené tak, že ich uplatňovanie spôsobuje stav, že vznikajú miliardári a potom milióny chudákov – inými slovami, ak zákony sú zlé, nemorálne – potom je nemorálne aj ich uplatňovanie, a naopak, otázkou sa stáva morálnosť či nemorálnosť ich porušovania.

Je spravodlivé trvať na absolútnosti platnosti zákona, ak je tento zákon nespravodlivý?

Odpoveďou je jedine demokracia, lenže…

Poviete si, tu je jedinou možnou odpoveďou demokracia: čo si ľudia väčšinovo schvália, to platí, to je demokratické, a to je teda aj právne v poriadku. Ibaže, tu je jeden problém: v mnohých štátoch si ľudia opakovane volia vlády, ktoré potom udržiavajú režim, ktorý je despotický, nespravodlivý, protiľudový.

Veď si len spomeňte na voľby: ľudia by predsa nikdy nevolili stranu, ktorá by deklarovala: „budeme udržiavať taký systém právneho a ekonomického poriadku, aby superbohatí boli ešte bohatší a chudobní aby boli ešte chudobnejší“. Vy azda poznáte niekoho, kto by volil stranu s takým programom? Drvivá väčšina ľudí dáva hlas stranám, ktoré deklarujú: „urobíme krajinu spravodlivejšou, aby chudobnejší dostali viac“.

Ale ako to vždy dopadne? To viete z vlastnej skúsenosti: napriek tomu, že ľudia chcú sociálne spravodlivejšiu spoločnosť, výsledok je vždy taký, ako keby volili strany s programom nahrávajúcim miliardárom. Je holým faktom, že nerovnosti je vo svete čoraz viac, pribúdajú miliardári a majú tých miliárd čoraz viac, a na druhej strane pribúdajú masy tých, ktorí nemajú vôbec nič.

Vidíme, že sa nám tá demokratická podstata volieb po ceste, medzi voľbami a realitou uplatňovania štátnej moci, kamsi vytratila.

Ako je to možné? A kam sa tá „demokracia“ stratila? Tu sme pri koreni veci. Ona sa totiž len tak nestratila. Ona po ceste nespadla do kanála, ani ju neodvial vietor na polia, ale ju ktosi veľmi cieľavedomo a úmyselne ukradol.

Čo z toho vyplýva?

Vidíme, že skutočnou vôľou ľudí v praxi nie je „právny štát“ v takej podobe, v akej ho štátna moc realizuje, ale niečo iné. Inými slovami, zákon v podobe, v akej platí, nie je zákonom, ktorý by chceli ľudia. Teda nie je demokratický, a teda ani spravodlivý. To, čo sa tu nazýva právnym štátom a demokraciou, v skutočnosti nie je celkom právnym štátom a demokraciou, ale je to iba to, čo nám z právneho štátu a demokracie zostalo, čo nevypadlo z voza cestou medzi voľbami a realitou štátnej moci.

Ľudia nechcú, aby existovali miliardári – ľudia chcú, aby boli spoločenské statky prerozdeľované oveľa spravodlivejšie. A teraz sa vráťme k pôvodnej otázke: záleží vlastne vôbec na tom, či je spôsob, akým sa niekto stane miliardárom, legálny? Z pohľadu oficiálneho práva je to kľúčový rozdiel. Z pohľadu skutočnej demokracie a spravodlivosti môže však byť odpoveď na túto otázku úplne iná…

Čím môže byť aj nám na Slovensku legenda o podvodníkovi Madoffovi užitočná? Ten človek mnohých okradol, ale na druhej strane, zamyslenie nad podstatou jeho príbehu môže niekomu otvoriť oči. Môže totiž zistiť, že jeho korporátny svetoznámy zamestnávateľ, dodávateľ, bankár sa od Bernieho Madoffa nemusí vôbec tak veľmi líšiť, ako to prorežimná propaganda hlása.

Ivan Lehotský